Classmate (Part 2/2)

Prepáčte, fakt prepáčte že je to až tak neskoro! :D And, enjoy :* 
+ komentár! Prvá časť tu  - http://livemylifewithyou.blogspot.sk/2013/04/classmate-part-0102.html
Meg 

V každý deň, sme sa normálne bavili, a už to nebolo o tom, že mi vadilo keď bol na mojej polovici, práveže, som to brala už viac menej v pohode. Sem tam, som mu povedala aby sa posunul, ale určite to teda nebol ten nepríjemný tón.  Dokonca som prežila, aj keď som s ním musela byť týždenníčka, čo som vždy z duše nenávidela, a zároveň sa v tom vyžívala. No šak aby nie, keď som ho stále buzerovala aby zobral triednu knihu, zotrel tabuľu alebo išiel pre pomôcky. Sem tam, som aj ja niečo urobila, aby triedna niečo nepovedala, a nedala nás nakoniec aj ďalší týždeň ešte raz.

Matika

„Mám to správne?“ naklonila som sa nad Zaynov zošit, že či mu ten príklad vyšiel tak ako mne. Našťastie áno. Predsa len bude niečo zo mňa.

Zazvonilo. Konečne.

„Ehm, Katie,  ideš so mnou na chodbu? Niečo sa ťa chcem opýtať,“ povedal mi Zayn. Prekvapivo som na neho pozrela, ale nakoniec som si povedala, že prečo nie, hodila som nechápavý výraz na Jasmine a Veronicu a išla za Zaynom. A ešte som zabudla, že Katie mi hovoril iba on. Nejako nedbal o to, keď som ho prosila aby mi tak nehovoril. A tak, on je jediný, ktorý mi tak hovorí, a vnímam ho.

„No...čo si chcel?“ spýtala som sa ho, keď sme stáli na chodbe. On sa oprel o stenu a pozeral na mňa.

„Tak nič?“ neodpustila som si hnusnejší tón.

„Jaj, prepáč, zamyslel som sa. Ja no...chcel som iba, že no....“ koktal.

„Čo je? Vymáčkneš sa? Za chvíľu zvoní a ja mám francúzštinu a viem akurát tak nič, rada by som si to ešte zopakovala...“

„Aha jasné...no ja som iba chcel...že či by si nešla v sobotu niekam von...Viem, že je ešte pondelok, ale tak trochu som dúfal, že povieš áno a budeš si to môcť dať do programu...“ vysypal.

„Počkať čo? Vieš čo? Neuraz sa...poviem ti po franine, čau!“ zdrhla som do triedy. Rýchlo som si zobrala posledné moje veci na francúzštinu a utekala pred učebňu aj keď som mala čas, ale chcela som sa vyhnúť Zaynovi.

Celú francúzštinu som bola mimo, a keď ma vyvolala aby som časovala sloveso finir tak som bola pekne povedané, v prdeli.  Dala mi 4 aj s božou pomocou, ako povedala. Na to som prekrútila očami a zviezla sa do lavici. Šak čo, už ma nevyvolá, aspoň nie na známku a môžem rozmýšľať o Zaynovi.

Po hodine som prišla do triedy a Zayn tam ešte nebol. No nevadí, máme triednickú, takže určite príde. Veci tu mal. A ja som mala odpoveď na jeho otázku...

Zaynov pohľad

Myslel som si, že som to celé pokašľal, urýchlil alebo čo, keď tak zbabelo utiekla, ale páčila sa mi od začiatku roka, neskutočne. Bola síce ku mne pekne hnusná, ale mňa to netrápilo. Vedel som, že vnútri je dobrá duša. Taký anjelik s rožkami.

Hneď po našej angličtine, som sa vyparil do bufetu. Uvidím, čo mi povie až po triednickej. Vtedy bude už po hodine, a spolužiaci tu nebudú, aby sa mi vysmiali keď ma odmietne...S takým pocitom som sa vrátil do triedy kde už sedela ona.

Katin  pohľad

Nakoniec som mu predsa len povedala áno. Bol taký zlatý. A taký šťastný že som ho neodmietla. Dohodli sme sa, že sa stretneme o 6tej večer v sobotu pred kaviarňou.

Jasmine a Veronice som nič nepovedala, iba by si zo mňa uťahovali. Neviem prečo, oni stále mali niečo proti nemu.

V stredu som sa rozhodla že pôjdem na menšie nákupy, a kúpim si niečo špeciálne na naše stretnutie.  Rozhodla som sa pre krátke šaty tesne nad kolená a topánky s platformou čo k tomu dokonale ladilo.

V piatok, som už bola celá nedočkavá na naše stretnutie. Nechodila som, ba som sa znášala. Našťastie, ma Zayn v takomto stave nevidel, to by bol iný trapas.

Jasmine aj Veronice prehlásili, že som sa asi zbláznila...A čo, každý má na to právo.

V sobotu som celá nedočkavá spala iba do 10tej ráno. Bohužiaľ no.  Celá usmiata som si naplno pustila hudbu a povysávala a poutierala prach v celom našom veľkom dome. Keď som skončila, akurát bol obed tak som sa spolu s mamkou, tatom a mladšou sestrou, ktorú som si doťahovala celý obed.

Okolo 5tej som sa išla chystať, rýchla sprcha, ožehliť vlasy, obliecť sa, namalovať sa, a okolo trištvrte som už vyrážala z domu.

Na miesto stretnutia som dorazila pár minút po šiestej, ale Zayn tam stále na mňa s úsmevom čakal.

„Ahoj,“ usmial sa na mňa.

„Čau,“ odvetila som.

„Je toto rande?“ musela som sa opýtať.

„Možno, na konci tohto stretnutia uvidíme,“ usmial sa.

„Tak kam pôjdeme?“ spýtala som sa.

„Chcel som ti navrhnúť najskôr kaviarničku, a potom, čo ja viem? Prejsť sa po Bradforde?“ spýtavo na mňa pozeral.

„Fajn, môže byť,“ usmiala som sa. Zayn mi otvoril dvere na kaviarničke a počkal kým vojdem, hotový pravý gentleman.  Sadli sme si dozadu, kde bol pokoj a ticho, a Zayn mi objednal horúcu čokoládu so šľahačkou, ktorú si dal nakoniec aj on.

„Tak, som spadla do toho potoka...Dnes sa na tom smejem ale vtedy mi to bolo také trápne, že som myslela, že sa nikdy neukážem už na verejnosti,“ so smiechom som mu rozprávala zážitok z pred roka.

„Tak, ja som ako malý vyhodil telku z okna,“ smial sa.

„Nezabili ťa?“ 

„Ale, vyzerám snáď ako hnilá mŕtvola?“ smial sa.

„Nie, vyzeráš docela ako živý človek,“ smiala som sa.

„Vieš o tom...že som sa najskôr zľakla, že s akým trapákom to budem sedieť? Ale vidím, že som sa iba zbytočne, lebo ty si fakt super, a v pohode chalan...dokonca pekný,“ vysypala som. Zayn zrazu onemel a iba na mňa prekvapene pozeral.

„Ehm, povedala som niečo nevhodné?“ spýtala som sa a potom som si prešla čo som povedala, „ ja som to povedala nahlas?“ čapla som si po hlave.

„Aspoň viem, čo si myslíš,“ milo sa usmial.

„A čo si myslíš ty? O mne?“ zvedavo som sa spýtala.

„Že si super, sympatická a pekná baba. Mal som fakt šťastie, že som si k tebe sadol. Síce matika ti nejde, ale ak budeš chcieť, môžem ti s tým pomôcť,“  zasmial sa.

„To by znamenalo ďalšie stretnutie?“ spýtala som sa.

„Určite,“ usmial sa.

„Fajn, doučko by sa mi zišlo,“ smiala som sa.

O pol hodinu sme už vyšli do parku, a prechádzali sa. Okolo 9tej večer, keď som sa zdvihla na odchod domov (sedeli sme na lavičke) tak sa Zayn postavil tiež a zdržal ma ešte.

„Tak? Čo myslíš? Bolo to rande alebo nie?“ odvážne sa spýtal.

Nahla som sa k nemu a jemne som  ho pobozkala.  „Teraz áno!“  zasmiala som sa a odišla som domov.

O dva roky

Sme v poslednom ročníku – maturitnom. Stále chodím so Zaynom a všetky baby mi ho  závidia, lebo zo Zayna sa stal neskutočný seximbol, a všetky baby na škole na neho letia. Dokonca aj Jasmine a Veronica, s ktorými sa už vôbec nebavím, už len kvôli tomu ako sa správali potom čo to zistili. Ale, nepotrebujem ich. Pre Zayna som stále jeho Katie. Plánujeme ísť aj na tú istú vysokú. Skoro všetko robíme spolu, učíme sa, bývame – to ma stálo dosť pevné nervy , kým mi to naši dovoli – proste, sme šťastne zamilovaní.

Názor? Prosím :)