Akože, viem že ten obrázok je divný, ale berte to z rezervou, je urobený iba za pol hodinu! :D
Tak, tu to je :* A poprosím komentár :3
Fajn.
Prebehla som posledný krát svoj pohľad v zrkadle. Nebolo to najhoršie. Čierne legíny, dlhé
biele tričko s potlačou, voľne rozpustené vlasy a čapica. Vyzeralo to
docela dobre. Musela som to uznať. Na prvý deň do školy také neformálne, ale
aspoň som to bola pravá ja. Zobrala som
si mobil, peňaženku a mohla som ísť.
Pred školou
„Ahooj,
chýbala si nám Kate!“ zvýskla Veronica keď ma zbadala a objala ma.
„Aj ty mne!“
odvetila som.
„Kde je
Jasmine?“ spýtala som sa.
„Poslala som
ju aby nám v triede obsadila miesta. Ja s ňou sedíme úplne
v zadu v najbližšom rade pri okne a ty pred nami. Zatiaľ sama,
ak si k tebe nikto neprisadne,“ pozitývne sa na mňa usmiala a chytila
ma za rameno a išli sme pomalým krokom do triedy.
„Je nás 30,
máme 15 ľavíc, sama sedieť nebudem,“ odvetila som.
„Tiež
pravda,“ zasmiala sa a so smiechom sme vošli do triedy.
„Čau
Jasmine!“ zvýskla som a objala som ju.
„Tak? Hovor!
Ako bolo v New Yorku?“ vyzvedala som, zakým som sedela na svojej stoličke
otočená chrbtom k svojej lavici.
„No, najskôr
chaotické, ale...“ rozpovedala sa. Počúvala som ju, stále, až kým nevošla do
triedny naša „úžasná“ triedna a neoznámila nám jednu „super“ správu.
„Stále vás
ostáva 30, aj keď vás tu dnes je 29, takže Kate, nemusíš smútiť že budeš sedieť
sama, Zayn by mal od zajtra chodiť už tiež do školy,“ milo sa na mňa usmiala tá
stará raspuša a ja som kyslo kukla na baby dozadu, ktoré sa iba
škodoradostne usmievali. Uškrtím ich.
„Zabijem
vás,“ precedila som cez zuby a znova sa otočila a prepaľovala pohľadom triednu.
Na druhý deň – utorok –
S úsmevom
som vošla do triedy, nie je nič lepšie keď sa vyspíte a viete že vás ešte
z ničoho nebudú skúšať, no nie? Ale
úsmev mi hneď zamrzol, keď som zbadala že môj spolusediaci už sedí na mieste a hrá
sa na mobile. On je totiž strašný
samotár a v triede sa baví možno s dvoma ľuďmi, aj to mi
príde také neprirodzené. Prekrútila som očami a sadla si do lavice.
Jasmine tu ešte nebola, tak som navrhla Veronice aby sme sa prešli na chodbu.
Súhlasila.
„Ja
s ním nechcem sedieť! Je to totálny debil, škaredý a ešte sa aj
rozťahuje!“ nadávala som na neho.
„Nepoviem
keby je aspoň pekný, ale prečo? Prečo som práve ja tak dopadla?“ nervačila som.
„ Hej kľud,
možno vás trieda rozsadí,“ snažila sa ma utešiť.
„Nie
nerozsadí, dobre vieš čo včera hovorila, nechá nás sedieť tak ako sme si sadli
v prvý deň,“ odvetila som.
„No tak,
nemysli na to. Tých 45 minút prežiješ, potom je prestávka, a to sa môžeš
otočiť k nám, a aha, je to bifloš, buď na neho milá a možno ti
dovolí opisovať domáce a písomky. A čo sa týka tých domácich, mohla
by som ich potom od teba ja odpisovať? Dobre vieš, že sa mi to doma nechce
nikdy robiť,“ vysvetlila mi.
„Jo jasné,
iba cez moju mŕtvolu,“ odvetila som a museli sme sa vrátiť do triedy lebo
nám zazvonilo na hodinu.
„Nepožičiate
nám jednu učebnicu?“ Pribehla k lavici
Jasmin. Prekrútila som očami a podala jej tú moju. Hej, síce sme sa
na dnes nemali nič učiť, na hodinách už začíname preberať nové učivo.
„Ehm, daj tú
učebnicu do prostriedku a nerozťahuj sa,“ zamrmlala som Zaynovi
a kopla ho do stoličky aby sa posunul, lebo zase bol na mojej polke.
Začala
hodina. Celý čas som ho kopala do stoličky, do nôh alebo do ruky šťuchala mojím
lakťom a Jasmine spolu s Victoriou sa tam na nás akurát tak dobre
zabávali.
Toto bude rušný rok pomyslela som si.
Celé dni som sa s ním iba dohadovala,
nadávala mu, buzerovala som ho. Nenávidela som momenty, keď sme my, ako jedny
z mála mali obe učebnice v lavici a ja som musela jednu niekomu
požičať. Sem tam som spolužiakom povedala nie, ale vtedy im Zayn podal svoju s úsmevom
na tvári. Vtedy som mala sto chutí ho uškrtiť. Raz neprišiel celý týždeň do
školy, ja som sedávala sama a užívala som si to. Rozťahovanie sa,
vykladanie si nôh na jeho stoličku, žiadne reči od Jasmine alebo od Victorie. Sem
tam si jedna z nich ku mne s úsmevom na tvári sadla a prekecali sme
celú hodinu. Samozrejme potichu. Ale,
raz sa ten týždeň skončil a znova, keď som po dobrom výkende vošla do
triedy, on tam už sedel a niečo ťukal do mobilu. Nálada mi hneď poklesla a ja
som si sadla na svoje miesto a začala písať domácu.
Začiatok októbra – nejaký druhý týždeň
Cez prestávku pred matikou
„Dáš mi
opísať domácu z matiky?“ rezignovala som, keď som si s tým nevedela
dať rady. Bolo to prvý – a posledný- krát čo som ho o niečo požiadala.
„Jasné, tu
máš zošiť,“ usmial sa a vytiahol mi zošit. Ostala som iba čumieť, to išlo
nejako ľahko nie?
„Uhm, dík,“
rýchlo som si ho zobrala a začala opisovať. Mala som to zarovno zvonenia
hotové. Učiteľka ma pochválila, že som to asi konečne pochopila. Heh, kiežby.
V ten deň
som už, našťastie, nič od neho nepotrebovala. Fakt mi stačilo raz.
Chémia
Akoby
nestačilo, tak na chémie, nás učiteľka rozhodla, že zistí ako sme na tom s názvoslovým,
či to vieme z hlavy povedať.
Jednej babe
predo mnou dala také ľahké – že voda a má
povedať chemický vzorec. Kto by to nevedel? A potom som išla ja. Dala mi
nejaký sulfid hliničitý. Z hlavy som si to nevedela spraviť, a začala
som to tam tak tipovať, keď čo nepočujem? Zayn mi našepkáva nejakú odpoveď.
Rýchlo som to po ňom zopakovala, aj keď som riskovala, že mi povedal nejakú
kokotinu a strápnim sa. Prekvapivo, to čo mi povedal, bolo správne a učiteľka
ma ešte pochválila. Vďačne som sa na Zayna usmiala a začala som sa v duchu
fackovať. Panebože, čo sa mi to deje? Prečo som na neho zrazu taká milá? Veď ho
nenávidím! Je to jeden odporný, hnusný bifloš, čo mi nikdy nepomohol,
nenašepkal, nedal opísať na písomke, alebo mi nedal domácu úlohu. A zrazu mi
našepkáva a dáva opisovať domáce? A ja som to v pohode prijala?
Fakt potrebujem facku.
Ďalší týždeň som strávila celý v posteli.
A prekvapenie bolo, keď mi Zayn priniesol úlohy. Najskôr som ho chcela
vyhodiť, ale potom som si uvedomila, že by to bolo neslušné a asi by mi už
nedal opisovať (hej, som trochu dosť sviňa :D ) a tak som teda pozorne
počúvala čo by som si mala urobiť, aj keď som dobre vedela, že sa nakoniec na
to vykašlem.
Postupom času, prišli jesenné prázdniny,
potom vianočné a ani neviem ako bol druhý polrok. Výrazná zmena v našom
vzťahu začala až koncom marca-začiatkom apríla, keď sa z nás stali takí
obyčajní, dobrí priatelia...
Je už sa teším na druhúvwkvele :) *N
OdpovedaťOdstrániťuž je druhá :) ďakujem
OdstrániťShiiit :D Kapacitne najlepšiéé! :D Už by si mohla pridať aj druhú :D
OdpovedaťOdstrániťUž som :D ďakujeem
Odstrániťkráfne :333333333333
OdpovedaťOdstrániťďakujem :3
OdstrániťAwn.. Daj este dneeeeees... :) prosiim.. Prosim aj ked viem, ze dalsiu nedas, ale za pokus to staaalo :D :D uzasne to je :) takee.. Ine :D :3 ale super.. Veeelmi veeelmi sa tesim :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem
Odstrániťje to vážne pekné :D :D :) pridaj aj druhú :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem
OdstrániťTo je dobrý :D
OdpovedaťOdstrániťNapiš jí zítra prosím.
Napísané, pridané :)
OdstrániťKrásne :) Druhú please :D
OdpovedaťOdstrániťuž je :)
OdstrániťOMG!:OO To je úžasný!! Nečtu moc fan-fiction, ale teď si určitě počkám na 2. díl!!:) Úžasný:33
OdpovedaťOdstrániťOh :) to som rada :) ďakujem
OdstrániťBhggggsasbnklppiteeb úžasnéééé :O
OdpovedaťOdstrániťďakujeem :) Od teba si to zvlášť cením :3 Keď tak super píšeš :)
Odstrániť