TBH - Part 33

Blížime sa ku koncu :D super nie? :D 

33. Kapitola

Pomaly som kráčala k baru, stále som mala nehoráznu chuť sa otočiť, a utiecť. Ale, čím som bola bližšie, tým viac som chcela vidieť Harryho a povedať mu, že všetko bude v pohode, že ho stále milujem, že som sa nechcela chovať ako zbabelá baba.

Keď som stála asi 5m, od Harryho, ľudia si ma všimli a uvoľnili mi cestu, ale ja som predsa len zastala a pozerala na Harryho. Vyzeral...beznádejne, utrápene, zronene...To mi dodalo ešte viac odvahy, chcela som to napraviť. Nechcela som ho hentak vidieť.

„Ahoj,“ povedala som a prisadla si k nemu.

„Caroline?“ prekvapene sa spýtal. Iba som prikývla.

„Nemyslel som si, že prídeš...“

„Harry...ja...chcem ti to všetko, fakt všetko,“  zvesila som hlavu, „vysvetliť...ale sú veci, ktoré by mali počuť aj chalani, ale sú to veci, ktorú by nikto okrem nich nemal počuť,“ odvetila som.

„Fajn, tak pôjdeme k nám domov,“ usmial sa a už volal chalanov. Potom ako ich odvolal a dohodli sa, že o pol hodinu prídu domov, tak som sa zdvihla aj ja a Harry, a videla som, že Harry zaváhal a nevedel či ma chytiť za ruku alebo nie. Na to, som ja načiahla moju ruku a pevne zovrela tú jeho. Na jeho tvári sa zračil spokojný a šťastný úsmev...stavím sa, že teraz by mu nevadilo ani zomrieť.

O pól hodinu – vyla chalanov

Chalani sedeli všetci v obývačke a čakali čo im chce Harry povedať. Ja som sa na to pripravovala psychicky, lebo je toho veľa, o čom nevedel nikto, o veciach o ktorých som sa nezmienila...

„Ehm, čaute,“ vyšla som z kuchyne a chalani hneď zmĺkli a svoj pohľad upriamili na mňa. Videla som, že sa stavajú, že ma objímu ale ja som iba pokrútila hlavou, že nie, a sadla som si do kresla oproti nim a spustila som.

„Určite vám to všetkým okrem Harrymu už Niall povedal, ale ja chcem aby ste to počuli odo mňa. Dôvod prečo som zdrhla z mojej a Harryho dovolenky bola moja rodina. Resp. to čo z nej ostalo. Mama mala autonehodu, neprežila to. A ja...zajtra o 6:00 ráno, mi odlieta lietadlo do Dublina, kde si vyzdvihnem Matta a mám už v Dubline prenajatý byt, v ktorom budem bývať s Benom. Áno, s tým Benom. Hodne sa zmenil, a nič medzi nami nie je. Je to iba kamarát, ktorý tu pre mňa vždy bude a pomôže mi s výchovou Bena.  Viem, že ste si niektorý, mysleli,  alebo aspoň ty Louis, že som to s Harrym nikdy nerobila. Mal si pravdu, nerobila. Aj to malo dôvod. Bála som sa. Vtedy raz...čo sa to stalo s Niallom, on hneď pár mesiacov na to odišiel do X-Factoru a vtedy som to zistila...bola som tehotná, s Niallom,“ vysypala som to a pozerala na Nialla. Ten iba prekvapene na mňa pozeral.

„Nie, Matt nie je môj syn, ani tvoj Niall. Dieťa, čo som čakala, som potratila. Stala sa mi nehoda,“ vyhrnula som si trochu tričko a ukázala som na malú jazvu ktorú som mala tesne pod pupkom. „Toto sa mi stalo potom ako nejaký opitý vodič do mňa napálil. Vtedy som prišla o dieťa. A vtedy mi doktor povedal, že aj keby sa mi podarilo otehotnieť, tak by to bol čistý zázrak, a dieťa by nemuselo byť zdravé. Ale, teraz si poviete, že sme to mohli aj tak robiť, s Harrym. Ale proste nemohli. Viete, nič nie je stopercenté, a čo keby sa to nebodaj znovu prihodilo? Nezniesla by som to.“

Na chvíľu som zmĺkla a rozmýšľala čo mám povedať. Potom, som sa rozhodla, že keď už hovorím všetko, tak všetko.

„A...je ešte jedna maličkosť. Viem, že to bude možno drzé alebo čo, ale letenka, prenájom bytu na rok dopredu, pre istotu ma stál všetky moje úspory a ja...Nemám za čo zaplatiť mame pohreb...viem, že je to drzosť a pochopím ak mi nepožičiate peniaze, ale...skúsiť som to mohla,“ zamrmlala som.

„Jasné, že ti požičiam. A ba, priam ti ich dám,“ ozval sa Harry.

„A ehm, chalani, mohli by ste....?“ pozrela som na nich. Oni všetko pochopili a odišli. Nialla musel odtiahnuť až Liam, lebo ten chudáčik, bol stále mimo z toho všetkého čo som mu povedala.

„Čo bude teraz medzi nami?“ Nesmelo som sa spýtala.

„Navrhujem, aby to bolo tak ako predtým,“ usmial sa a pritiahol si ma bližšie. Zaborila som sa do jeho hrudi a užívala si jeho  objatie a jeho pevné ruky na mojom zadku.  Opatrne som zdvihla hlavu a pozrela na Harryho. Potom som to už nevydržala, iba som sa k nemu ešte viac pritiahla a pobozkala som ho. Veď, sme sa nevideli vyše týždňa, tak sa to dá čakať, nie? Harry si ma pekne nadvihol na ruky a odniesol do jeho izby. Ja som si všimla, že fotka, kde som schovala list, kde je všetko vysvetlené, je stále na svojom mieste. Usmiala som sa a ďalej opätovala Harryho bozky, ktorý sa výnimočne nesnažil  o nič viac, iba sa nabažiť mojich bozkov.  Bola som neskutočne rada že to chápal a netlačil na mňa. V jeho objatí som aj zaspala.

4:30 ráno

Zobudil ma môj budík. Odlepila som sa od Harrolda, čo mi dalo práce, ale nakoniec sa i on zobudil.  

„Už musíš ísť?“ spýtal sa, rozospato.

„Nie, ešte som si chcela dať sprchu , behnúť na hotel a odísť so všetkými mojimi vecami do Dublina, takže, prakticky, hej, musím už ísť,“ zamrmlala som.

„Budeš mi chýbať,“ mrmlala som zatiaľ čo si ma Harry stiahol k sebe na posteľ a bozkával ma.

„Ty mne nie, pôjdem s tebou!“ rozhodol sa Harry.

„Harry...ver mi, že by som bola strašne, strašne rada, ale...dobre vieš, že nemôžeš...“

„Ale môžem, máme ešte nejaké 3 týždne prázdniny zabudla si?“

„Ale nemáš letenku,“ zasmiala som sa.

„Kúpim si,“ odvetil a strelil mi frčku do nosa.

„ Fajn, tak idem do sprchy,“ zdvihla som sa z postele.

„Môžem ísť s tebou?“ navrhol mi.

„Nie,“ zasmiala som sa a vyplazila mu jazyk, „ale sľubujem, že až sa to všetko utrasie, a Matt bude v nejakom tábore alebo niekde, môžeš ma zobrať kamkoľvek chceš, a urobiť so mnou čokoľvek chceš, čo bude o pár rokov,“ smiala som sa.

„To mám tak dlho čakať na teba?“ zatváril sa kyslo.

„Ak ma ľúbiš, vydržíš,“ testovala som ho.

„Jasné, že vydržím,“ zasmial sa.

„No fajn, idem ja do tej sprchy, lebo mi ešte lietadlo odletí a ja tam nebudem!“ zdvihla som sa z postele a utekala do sprchy kde som sa pre istotu pred Harrym zamkla. 

Páčila sa? :D 
Meg