Btw. Prečo ste si všetci mysleli že tam dám Harryho? :D
A ešte! ďakujem/e za skoro 20K zobrazení! O tomto som ani nesnívala! :D
A príjemné čítanie! +Komentár :)
A čo si myslíte, stretnú sa ešte niekedy? Udobria sa? Ako myslíte že poviedka bude pokračovať? :D Zaujíma ma váš názor a možno, nakoniec zmením to aký mám naplánovaný end :D
„Ben?“ neveriaco sa spýtala.
„Nie, Santa Claus.“
„Čo chceš? Ako si vedel že tu som? Kto ťa vpusil dnu?“ pýtala som sa
ho.
„Proste som to vedel, a nikto, bolo odomknuté,“ vysvetlil mi.
„A čo tu chceš?“ znova som sa opýtala.
„Teba! Chcem iba teba! Fakt mi prepáč čo som o tebe hovoril, ako
som sa správal, ja...uvedomil som si čo som mal až keď som o to prišiel.
Čo bolo v tomto prípade ty,
uvedomil som si, že bez teba som to ani ja nie som. My dvaja, sme si súdení,“
usmial sa na mňa. Už mi neprišiel jeho úsmev nádherný, necítila som že ho
milujem, práveže, prišiel mi dosť slizký, a nechutný.
Keď som nič nehovorila, pokračoval.
„Vraciam sa späť do Mullingaru, a myslel som si, že keby som sa ťa
opýtal, veď vieš, dúfal som že ešte stále cítiš ku mne niečo, niečo iné ako
nenávisť za to čo som ti spravil. Dúfal som, a veril som, že ak sa ti ospravedlním,
tak mi odpustíš a začneme znovu. Veď, každý si zaslúži druhú šancu nie?“
Hypnotizovala som zem. Na jednej strane tu bol Harry, ktorého som
ľúbila, ľúbim aj vždy budem ľúbiť, ale potrebujem na neho zabudnúť. A keď už nie zabudnúť, tak aspoň nemyslieť toľko na
neho. Pomaly som prikývla a pozrela na neho.
„Hej, každý si zaslúži druhú šancu,“ pousmiala som sa.
„A, neprerušuj ma, Ben. Nikdy to medzi nami nebude také ako bývavalo,
zmenila som sa, ty si sa zmenil. Podviedol si ma keď som ťa ľúbila, resp.
myslela som si že som ťa ľúbila. Ale vlastne ti za to môžem poďakovať, lebo
vďaka tomu som sa pohla vpred a dala sa dokopy s Harrym,
lenže...rozišli sme sa. Preto si balím kufre, a chcem odísť do Írska, ale
nie do Mullingaru, ale do Dublina, ak chceš,“ pozrela som na neho, „môžeš ísť
so mnou a ostať v Dubline.“
„Bude to ako predtým než sme odišli obaja do Londýna?“ spýtavo sa na
mňa pozrel.
„Nie, začneme na kamarátoch a uvidí sa, súhlasíš?“
„Fajn, pomôžem ti s kuframi? Som tu autom...“ navrhol mi.
„Jasné, ďakujem. Počkaj ma v aute, dobre?“
„Dobre,“ usmial sa a zobral všetky
moje tri kufre.
Ostala som v izbe sama. Sadla som si na posteľ a pozerala do
blba. Cítila som sa....nijako. Bolo mi do plaču ale zároveň som bola na seba
hrdá. Predsa, zbalila som sa, odchádzam odtiaľto, a vôbec som sa psychicky
nezrútila. Zaslúžim si za to nejakú cenu...
Pozerala som na každú poličku v tejto
miestnosti keď mi do očí udrela jedna moja fotka, ktorú som si predtým
nevšimla. Bola som tam vysmiata,
šťastná. Tuším to odfotil Harry pár dní pred dovolenkou. No nevedela som, že si
ju už dal aj do rámčeka. Prešla som od posteli k stolíku, zobrala hárok
papiera a rozmýšľala. Mám to Harrymu všetko vysvetliť alebo nemám? Zaslúži
si poznať pravdu? Zaslúži, to som vedela.
Sadla som si teda na posteľ a pustila sa do písania.
Milý Harry,
Keď
toto čítaš, si už šťastný. Máš novú rodinu, možno deti, ktoré ľúbiš. Pevne
verím, že si na mňa nezabudol. Alebo žeby sa ti to predsa podarilo? Lebo ja
viem, že mne sa to nikdy nepodarí. Že vždy bude so mnou tá bolesť, ktorú som ti
(nám) spôsobila že som utiekla ako zbabelec. Nakoniec, som nabrala odvahu a rozhodla
som sa, že ti predsa len napíšem čo sa vtedy stalo.
Všetko
to začalo v ten deň, keď sme boli spolu na dovolenke. Pamätáš si na to,
že? Bavili sme sa, smiali sme sa,
užívali sme si život. Jedno ráno, si sa zobudil skôr a odišiel si kúpiť
raňajky, keďže naša chladnička bola prázdna. V ten deň, som sa zobudila na
telefonát od doktora. Volal mi, že...
Prestala som písať a utrela si slzy. Nie, ja to zvládnem! Som
predsa silná, a určite si to neprečíta hneď potom ako príde, prečíta si to
o pár rokov.
Volal
mi, že mama a Matt mali nehodu.
Mama to neprežila. Ja...musela som sa schopiť, a stať sa znovu Mattovov matkou. Ale nie iba na chvíľu, na
pár mesiacov, na celý život už. Už som nebola jeho staršia sestra, bola som
jediný človek ktorý mu ostal. Tak som sa rozhodla odísť. Zbabelé, ja viem.
Hlúpe, tiež viem. Ale nedokázala som sa pretvarovať...Zahrala som, že som
chorá, a keď si sa najskôr nedal presvečiť aby si išiel na tú pláž,
myslela som že plán mi stroskotá. No nakoniec si odišiel, a keď sme sa
lúčili...ty si si myslel, že je to na pár hodín, ale ja som to vedela. Vedela
som že je to na celý život. Mala som čo robiť aby som sa nerozplakala, ale
zvládla som to. Ako náhle sa za tebou zavreli dvere, pustila som sa do balenia,
a odišla som na letisko. Tam najbližším letom do Londýna. V Londýne som
ostala pár dní. Áno, vedela som že si sa vrátil, aj som ťa parkrát zahliadla,
ale ty mňa asi nie. Aspoň si to nedal najavo. Vtedy som sa rozhodla, že sa už
nevrátim. Nikdy som o tebe nechcela viac počuť, aj keď viem že je to
nemožné. Si slávny, ale ja sa s tou bolesťou naučím žiť a možno sa
raz stretneme...
Caroline
Papier som zložila a dala do provizornej obláky kde som načmárala „Otvoriť
až o 20 rokov“. Opatrne som to
vložila za moju fotku, dala všetko späť a fotku na poličku. Smutne som sa
usmiala na túto izbu a zašepkala „Zbohom,“ a odišla som. Zavrela som
za sebou dvere.
Ešte som sa zastavila pri Niallových dverách.
„Niall! Em!! Odchádzam!“ oznámila som im.
Em vystrčila hlavu z dverí. „Môžem sa ti niekedy ozvať?“ opatrne
sa spýtala.
„Jasné! Ja ti potom dám vedieť, na akom telefónnom čísle ma zastihneš,“
usmiala som sa.
„Majte sa dobre! A pozvite ma na vašu svadbu,“ zasmiala som sa. To
s tou svadbou bol iba vtip. Aj keby sa fakt vzali, bol by tam Harry a neviem
či by som tam zvládla prísť, a šťastne sa usmievať ako keby sa nič
nestalo. To by som nezvládla. Zišla som dole schodami, zamkla dvere, svoj kľúč
som dala pod rohošku a nasadla k Benovi do auta.
„V pohode?“ spýtal sa. Iba som prikývla a odišli sme...
pane Bože!!! je to vážne nádherné, úžasné, prekrásne!!!! prosím, Megi, veľmi ťa prosím, nenechaj ich odlúčených od seba, nenechaj Caroline aby Benom bola s Benom..prosíím..?? Harry a Caroline..oni sú si súdení...prosíím.nenechaj aby boli od seba odlúčený, aby žili jeden bez toho druhého!!
OdpovedaťOdstrániťje to iba na mne ako to nechám :DD a ďakujem :) xx
Odstrániťvhrklo mi to slzy do očí. Úžasné ale prosím ať je s Harrym :)
OdpovedaťOdstrániťUvidíš :) a ďakujem :)xx
OdstrániťSuper si to zamotala :33 .. Stavím sa, že Ben nebude podstivý a niečo jej vivedie :DDD ...pekné! :3 •Mary•
OdpovedaťOdstrániťuvidíme :D aj to je jedna možnosť :DD ešte sama neviem či ho urobím dobrého ako anjelika alebo či bude zlý a niečo jej spraví :D
OdstrániťWow... Absolutely incredible :oooooo aj ked neverim , ze to otvori az o dvadsat rokov.. Myslim, ze ku spadne ta fotka.. Neviem preco, ale mozno :D a bude zvedavy.. Alebo bude z lasky k nej cakat.. Ja neviem :D dalo by sa vela verzii vymysliet ;) :D
OdpovedaťOdstrániťKrasna cast :3 ale nelaci sa mi, ze odisla s Benom -_- ale to nic.. To sa urcite vyriesi :D :D :D
no budeš musieť vyčkať ako to s Benom dopadne :D ščul mám na pláne 1-2 kapitoli iba z Harryho pohľadu :D a ďakujem :)xx
OdstrániťJe to úplne najúžastnejšie! :D A vedela som že to bude Ben :D Ale aj tak si tam ala dať Harryho ! :D Ale dúfa že ich k sebe vrátiš oni k sebe patria! :D Ale aj ta je to úžasné :3
OdpovedaťOdstrániťKeď si to ty, kto si myslím že si, tak to vďaka tebe som tam dala Bena :D mňa by ani nenapadol ale ty si mi taký nápad vnukla že :3
OdstrániťSom to ja možno :D možno nie :D Možno som nájomný vrah :D Ale nie :D J8 viem že som šikovná :D
Odstrániťsi si :DD
Odstrániťje to skveléé :) chcem dalšiu :)
OdpovedaťOdstrániťďakujeem :)
OdstrániťGeniálne, úžasné, krásne, neopísateľné.... proste safasdgasdrgdgdfh :DDDD
OdpovedaťOdstrániťproste ďakujem :)xx
OdstrániťOne je riadne naivná a sprosta takého harryho poistiť -_- dúfam , že ten koniec si domyslela dobre , ale je to super časť :-) *N
OdpovedaťOdstrániťpoistiť? :D wtf? :DDd a ďakujem xx
OdstrániťMohol by ten dopis objaviť a prečítať,môžno by to pak akosi napraviť.......inak pribeh je dokonalý,zvlášť tento diel. :-) :-) tak dufam že skoro pridáš ďalšiu :-) :-)
OdpovedaťOdstrániťani nevieš/te ako ma komentáre od vás vedia povzbudiť :) a čím viac komentujete, tým viac mám aj ja potrebu pridať kapitolu :/ Viem že to niekto číta, a nepíšem to len tak do vetra :) a ďakujem :)xx
Odstrániťjednoducho krásne :)))))))
OdpovedaťOdstrániťjednoducho ďakujem :) xx
Odstrániť