TBH - 25. Kapitola

Nasucho som prehltla, ak bude aspoň nejaká pozitívnejšia tak sa nehorázne poteším.

„Čítaj,“ posúrila som ho. Ani sa nedalo opísať ako veľmi som bola nervózna. 

„Tak...“ začal Liam čítať tie reakcie na jeho účte.

„Môžem ťa potešiť, je ich tu  aj pár docela milých napr. - @Real_Liam_Payne  I don’t know why all hate Caroline, she is so cute .:)xx“

Liam to retweetol a znovu pozeral odozvy na tú fotku.

Bolo ich aj dosť záporných, že sa vtieram, že som štetka/kurva a podobne, ale potešili ma aj tie ktoré boli milé.

Na to sme otvorili Louiho twitter, kde to vyzeralo skoro rovnako ako u Liama, málo dobrých pre mňa, viac takých čo mi prajú smrť, a pod.

U Nialla –stále to isté- aspoň na začiatku ale potom –asi už fotka mňa a Harryho obletela svet – sa väčšina tweetov zmenila na záporné. Nakoniec som nechcela ani vidieť čo písali k Harryho fotke...

Dobrá nálada hneď vyprchala a vrátila som sa späť do izby. Prešla ma nálada aj na chalanov, ako si zo seba navzájom uťahovali a tak. Ležela som na posteli a rozmýšľala čo ďalej... Keď sa dvere otvorili a potichu vošla nejaká osoba. Bola som otočená chrbtom k dverám, takže som nevedela kto to je, ale keď si ten niekto ľahol vedľa mňa a do nosa mi udrela jeho kolínska, vedela som, že je to Harry.

„Všetci ma nenávidia,“ zafňukala som.

„Neboj, ich to prejde, týmto si prešla aj Dan, aj El a vidíš?  Sú spolu teraz šťastní,“ usmial sa. Vedela som to aj keď som na neho pozerala.

„Sľubuješ že budem aj ja šťastná? Že to prestane?“ s nádejou som sa spýtala.

„Sľubujem,“ pritiahol si ma ešte viac k sebe a pobozkal ma do vlasov.

„Pôjdeme dole za chalanmi?“

„Harry, ty choď, ale nenahneváš sa ak tu ostanem? Akosi sa na to necítim,“ zamrmlala som.

„Tak tu ostanem  s tebou,“ rozhodol.

„Viem že je skoro ešte, ale som unavená, dobrú...“

„Ľúbim ťa, dobrú noc,“ odvetil mi.

„Aj ja teba,“ zamrmlala som a upadla som do spánku.

Stála som celá v čiernom pred zrkadlom, oči opuchnuté od plaču. Hypnotizovala som svoj obraz a nevnímala realitu. Stále som to popierala, nemohlo sa to stať...Nemala som to stať...Ale stalo sa, hovorilo moje druhé ja, a ty to nezmeníš, toto je realita a nie sen...

„Hej, toto je realita,“ zamrmlala som a vyšla pred malý domček v Dubline. Presťahovala som sa sem hneď po tej udalosti, Mattovi som zavolala operku a ja som sa vydala do kostola kde bola zádušná omša....Po kostole som sa vybrala na pohreb, ktorý bol iba pre blízku rodinu. Celý čas som plakala...Bola som sama, jediný kto mi ostal je Matt...Harry je na mňa naštvaný a nechce mať už nič spoločné so mnou...Sám mi to povedal...A mama, mama, leží dole v truhle. Ale Harry, ani nevie ako ho potrebujem, ako som sa musela premáhať aby som mu povedala že som to všetko predstierala, že som im celý čas klamala....

Nie, nebudem myslieť na Harryho, musím ísť ďalej...raz zabudnem, veď čas hojí všetky rany...

Strhla som sa zo sna, no našťastie sa Harry nezobudil. Predýchavala som to, zase taký realistický sen...Nechcela som už spať, aj tak som bola vyspatá a bála som sa že sa mi ten sen bude znovu snívať...v tom momente som si odprisahala že mu to nespravím, že budem k nemu úprimná, a že nikdy neodídem, nie na stále...Proste nedovolím aby ma nenávidel.

O dva týždne

27. júla 2013

Dni plynuli a žila som v akomsi sterotype. Práca, kúpiť jedlo, pripraviť ho, byť s Harrym, spánok a znova od začiatku.

Veľa vecí sa za tie dva týždne zmenilo. Ja a Harry, sme boli ten najšťanejší a najkrajší pár na svete a mňa prestali média docela rýchlo rozoberať...Mohla som sa za to poďakovať Em a Niallovi. Predsa len sa dali do kopy a novinári začali riešiť ich. Ale Em to zvládala statočne a s haterov si nič nerobila.

Práve som sedela s Harrym len tak na záhrade a pozerala na krásny západ slnka, keď... 

Kratšia ale ja som to tak chcela :P tiež 4. komentáre inak nepridám pokračovanie :P :D 

Btw. na pravo kliknite na Drugs a dozviete sa viac o mojom novom pripravovanom príbehu 

Btw2. anonymi, podpíšte sa alebo si rovno dajte meno, malo by to ísť ;) 
A ďakujeme za 13tisíc otvorení