23.Kapitola Stratil si ma ZNOVA!

Ahoj Baby, veľmi ale že veeeľmííí sa ospravedlňujem že som nemohla pridať časť ale namala som čas, mala som toho na rováši dosť veľa, rodina, problémy, pohreb, učenie, škola, Paríž..... a proste toho bolo na mňa veľa, no povedala som si že si musím nájsť aspoň chvíľku na vás čas takže tu je taká kratšia časť ... I hope you will like it :) keď nie, tak prepáčte že som sklamala ľudí :( A každý ten komentárik poteší ;) Barb :* 

Z pohľadu Barb

O 2 mesiace  neskôr

Nedala som Darcy na potrat. Nemala som tú odvahu a srdce. Práve sedím na terase v Los Angeles u mojej kamarátky, ktorá sa o Nás pečlivo stará. Hladkala som si bruško. Neviem prečo ale stále neviem zabudnúť na tú bolesť. Vraví sa že sa časom všetko zahojí no nie je to tak. Bolí to, stále. Už som v 8smom mesiaci. Zatiaľ nemám žiadne komplikácie, no pri mojom šťastí čakám na to kedy sa objavia. Hovoríte si že čo chalani a baby? Fúha.. No.. poviem to takto. Dan, El a Perrie ma sem- tam kontaktujú ale vážne že len sem- tam. Možno je to aj tým, že im ja nezdvíham mobil ale to je vedľajšie.  A čo sa týka chalanov... tak oni sa so mnou už nespojili. A on už taktiež nie. Raz mi zavolal. RAZ. Ako som tak premýšľala na záhrade, tak mi zazvonil mobil. Pozrela som na displej.
„Halo?“ opýtala som sa.
„Barb? Musíš prísť do kaviarne. Potrebujem ťa tu, hneď!“ hovorila moja kamoška Elis do telefónu.
„Čo? A na čo?“ hovorila som.
„Len príď“ povedala a zložila. Obliekla som si teda kraťasy a tričko. Na to som zobrala mikynku.
Nasadla som do auta a išla ku kaviarni. Vystúpila som a zamkla som. Otvorila som dvere, ktoré zazvonili a následne som ich zavrela.    Podišla som k pultu kde netrpezlivo čakala Elis a jej kolegyne.
Hneď sa na mňa otočila so širokým úsmevom a zahíkala. Zdvihla som obočia. Spoza pultu vytiahla taštičky.
„Pozri čo sme ti kúpili“ povedala a vytiahla malé šatôčky. Zasmiala som sa a pozrela na ne.
„Dočista vám šibe? To kôli tomuto som sem musela chodiť?“ znova som sa zasmiala. Pozreli na mňa ako na nejakého debila.
„Neceníš si toho čo máš...“ odfrkla si jedna jej kolegyňa. Pozrela som na ňu dosť divne. Radšej išla obsluhovať. Zazvonili dvere a malá ma kopla. Sykla som. Chytila som sa pultu a následne brucha.
„Barb? Vpoho?“ prišla ku mne Elis a chytila ma za rameno. Prikývla som a vyrovnala sa. Zase ma kopla. Musela som sa znova chytiť pultu. Nadýchla som sa a vydýchla. Bolesť prešla asi po 2 minútach. Radšej som si sadla. Prišiel ku mne niekto a prisadol si. Pozrela som sa smerom k nemu. Usmial sa. Zasmiala som sa a pokrútila hlavou.
„Čo ti tu?“ opýtala som sa ho.
„Prišiel som tu s chalanmi a babami. Máme totiž voľno a rozhodli sme sa prísť do LA“ Usmial sa a ukázal hlavou ku stolu, kde sedel zvyšok. Skamenela som keď som ho videla ako sedí vedľa nejakej blondcky a objíma ju.
„Toho nerieš, zmenil sa.“ Povedal a otočil sa tam a potom naspäť.
„Liam veľmi dobre vieš že on zostáva stále rovnaký“ povedala som a pohladkala si bruško.
„Nedala si ju na potrat?“ vykríkol šťastne. „To je super. Budem strýko“ začal tam tancovať až nakoniec prišla Dan, že čo tu tak skanduje a hneď ako ma videla tak sa začala smiať. Príjemne sme si kecali, keď v tom som zacítila prudkú bolesť. Sykla som a chytila som sa za brucho. Dan a Liam na mňa pozerali ako keby videli ufo. Tá bolesť prišla znova a znova.
„Zavolajte mi Elis...“ povedala som im a zhlboka dýchala. Liam išiel pre Elis a Dan tam so mnou zostala a ukľudňovala ma. Prišla Elis aj s Liamom a Elis si ku mne kľakla.
„Elis mám pocit, že rodím“ povedala som medzi prudké dýchanie. Elis vyvalila oči spolu s Dan a Liamom.
„No čo na mňa čumíte! Berte ma do nemocnice alebo mám porodiť v kaviarni?!“ skríkla som na nich. Liam a Dan sa hneď spamätali a pomohli mi vstať.
„Elis nemusíš ísť s nami.. ozvem sa ti keď  porodím..“ povedala som a zavesila sa na Dan.
„Počkajte tu idem pre auto“ povedal Liam a odbehol k stolu, kde sedeli oni. Boli sme neďaleko takže som počula že čo si hovoria.
Liam: „Harry, rýchlo potrebujem kľúče od auta“
Harry: „A načo?“
Liam: „Len mi ich daj!“
Niall: „Nie je to Barb?“ opýtal sa a ukázal smerom ku nám. Všetci sa pozreli na nás. Zhlboka som dýchala a kráčala ku dverám.
„Harry! Kľúče!“ zasyčal Liam. Harry mu úplne mimo podal kľúče. (p.a.=  Myslím to tak, že bol mimo hej?)  Liam vybehol za nami a naštartoval auto. Cestou do nemocnice som Dan drvila ruku. Myslela som že jej to bude vadiť, no jej to nevadilo. Vrieskala som, potila som sa, kričala som. Bolelo to. Prišli sme do nemocnice. Doktori ma odniesli na sálu. Pamätám si už len toľko, že mi kázali doktori tlačiť a neskôr som počula detský pláč a nakoniec som privrela oči.......

Z pohľadu Danielle

Si robíte prdel? Ako to že nešla na potrat a teraz rodí? Však nám povedala že išla na potrat. Všetci sme kôli tomu plakali. A teraz tu rodí? Are you fucking kidding me? Sedeli sme s Liamom na sedadlách pred sálou a čakali na doktora. Po cca.5-tich minútach dobehli ostatný, avšak bez Harryho a tej jeho „priateľky“. Nikto ju nemá rád.
„Čo sa stalo?“
„Kde je?“
„Je v poriadku?“
„Čo sa deje?“ Zavalili nás týmito otázkami.
„Nič ešte nevieme. Dúfame že sa to dozvieme onedlho“ ako náhle to Liam dopovedal, rozleteli sa dvere a asi štyria doktori vybehli von s tlačiacou posteľou a na nej Barb. Všetci sme len pozerali či to je len sen. Tak isto ako prileteli tak rýchlo aj odleteli do sály. Z dverí vyšla sestrička s malinkým zababušeným dieťatkom. Prišla ku nám a opýtala sa nás: „Em.. Je tu pán Payne?“ opýtala sa nás.
„Tu som“ povedal Liam a postavil sa. „Pani Haistings –ová ešte pred tým, než ju previezli na sál, tak požiadala aby som jej dieťa zverila vám..“ povedala a odovzdala Darcy Liamovi. To už El nezvládla a rozplakala sa. Tak isto aj mne začali stekať slzy po líci. Liam ju zobral do náručia a pokolísal ju. Krásne husté kučeravé vlasy sa jej linuli po mäkkej malej hlavičke. Tvár ako anjelik. Drobnulinké malé telíčko bolo zamotané do prikrývky ružovej farby. Liam sa len usmial a prehovoril k nej.
„Darcy, ty budeš mať ale ťažký život srdiečko“ povedal a ukvapla mu slza. Darcy sa len usmiala a ďalej si sladko spinkala. Liam sa na nás vtedy pozrel a povedal: „Ak to Barb neprežije,...... no ona musí! Nemôže mi tu zveriť jej dieťa. Nemôže... ja, ja, ja to nezvládnem..“ povedal a sadol si na stoličku. „No podstatné je, že keď to Barb neprežije, o čom ja pochybujem, pretože ona je silná, ona musí prežiť, tak keby náhodou to neprežila, musíme sa o Darcy postarať všetci... nemôžeme to malé mimonko nechať bez matky, keď jej otec chodí s nejakou šľap*ou. Všetci sme prikývli. Z dverí vyšiel doktor a smeroval k nám. Všetci sme na neho pozerali zúfalým pohľadom. Keď došiel k nám tak povedal.........