TBH - Part 21

Sedeli v obývačke a veselo diskutovali o všeličom. Usmiala som sa a vkĺzla som vedľa Harryho, ktorý ma objal. Konečne som sa cítila v bezpečí, konečne som mala pocit že ma má niekto rád. A bol tu super pocit. Úplne iný ako s Benom. Na začiatku to bolo podobné, ale potom...no, asi som s ním bola iba zo zvyku, teda časom to bolo iba zo zvyku.

Chalani mali pustený nejaký tv kanál ktorý som neregistrovala. Neskutočne som sa nudila, tak som si hlavu položila na Harryho plece a drímala som, keď som počula Em, ako im navrhla, či si nejdú zahrať fľašu. Prekvapivo som vypleštila oči a pokrútila hlavou. Jasne som si pamätala, ako to skončilo nabudúce.

„Keď nechceš hrať, nemusíš,“ žmurkla na mňa Em, „ale budeš posera!“ zasmiala sa a bežala pre fľašu. S povzdychom som sa zosunula dole a čakala kým sa vráti Em s fľašou. Všetci sme tam sedeli, a Em roztočila. V tom momente som uznala, že som radšej mala byť posera a nie ísť hrať. Samozrejme že to padlo na mňa. Povzdychla som si, ked sa ma Em spýtala, či chcem pravdu alebo odvahu. Rozhodla som sa pre  pravdu, nech to na začiatok nie je nič hrozné.

„Hm...Takže pravda...Začneme, niečím ľahším a nudnejším...Ako si si istá že miluješ Harryho? Na stupnici 1-100,“ usmiala sa. Fajn, to je ľahké, vydýchla som si v duchu.

„80,“  spokojne som sa usmiala, „točím!“ Roztočila som fľašu a čakala na koho padne. Dopadlo to na Nialla. Prefíkane som sa usmiala a opýtala sa ho, „Pravda alebo odvaha?“

Zdvihol odvážne bradu hore a odvetil , „Pravda.“ Prekrútila som očami. Toto je nudné.

„Tak fajn,“ povzdychla som si, „Čo si si pomyslel ked si prvý krát videl Em?“

„To je ľahké, že kto to je a čo robí u nás,“ šikovne sa na mňa usmial. Idiot.  Vedel úplne presne ako som to myslela, ale šikovne sa vyhol odpovedi.  Roztočil fľašu a padlo to na Louisa.  Samozrejme, nezaobišlo sa to bez pús chalanov medzi sebou, ale po hodine ma to prestalo baviť.

„Hej, nemáte twister? Bude to väčšia zábava ako toto,“ ukázala som na fľašu. 

„Nie...Ja už proste pôjdem,“ zdvihla sa na odchod Em. Prekvapivo som na ňu pozrela a skontrolovala hodiny. Bolo niečo po ôsmej.

„Fajn, odprevadím ťa,“ zdvihla som sa.

„Nie, odprevadí ma Niall,“ koketne sa na neho pozrela a zavrtela zadkom.  Mala som chuť ju preplieskať, ale tak...Niall sa zdvihol a išiel za ňou. Spokojne som sa usmiala, aspoň že viem že nejaký záujem Em má...Iba zistiť ako na tom je Niall, či sa mu vôbec Em páči.

„Chalani?“ ozval sa Liam, a ked som mu venovala nahnevaný pohľad, „a Caroline,“ dodal. Spokojne som sa usmiala.

„Čo je Liam?“ asi ako jediná som mu venovala pozornosť, kedže si Harry presadol za mňa a bozkával ma na krk, čo ma miestami šteklilo ale ignorovala som to (snažila sa! :D ).

„Zajtra príde Dan a asi aj El, a asi tu prespia...Nebude vám to vadiť že?“ opýtal sa ale pozeral na mňa. Nevedela som či sa mám tešiť, alebo plakať. Čo ak ma nezoberú medzi seba? Ved oni sa poznajú dlho a ja...Som v týchto ich rodine nová...No, risk je zisk.

„V pohode,“ usmiala som sa.

„Fajn, lebo ťa chcú spoznať,“ spokojne sa usmial Liam.

„Čo? Ako to vieš?“

„Danielle mi to povedala,“ mykol plecom, a chcela som sa ho opýtať, čo všetko o mne povedal Danielle, ked sa vrátil vysmiaty Niall. Toto z neho vytiahnem.

„No tak....Čo sa dialo ked si vyprevádzal Em?“ spýtala som sa.

„Celkom nič,“ usmial sa a očami mi naznačil že ak sa neprestanem na to pýtať, tak to oľutujem. Hahaha,  teraz to nechám tak.  Ale potom, z neho vytiahnem všetko. Do najmenšieho detailu.

 Vstala som a pošepkala Harrymu, že idem do sprchy a potom spať...Prikývol, a povedal že príde čo najskôr.

Spokojná, s úsmevom na tvári som vyšla schodmi, zobrala si svoju nočnú košielku a zaliezla do sprchy. Pustila som na seba prúd teplej vody a zamyslela sa. Ako sa všetko v tento deň zmenilo.   Mám frajera, ktorý je absolútne úžastný, a prácu...žeby som konečne začala byť znova šťastná?

Vyšla som zo sprchy, zamotala sa do uteráku a poutierala sa. Potom som si obliekla nočnú košeľu a vrátila sa naspäť do postele. Harry práve vošiel dnu, a ked zbadal že som už vyšla z kúpeľne a utekal sa aj on osprchovať.  Počkala som na neho a on si ľahol ku mne do postele. Objal ma, a zašepkal mi „ľúbim ťa,“ chcela som mu odpovedať ale nevládala som...Tak som šťastná zaspala.

Stála som vo veľkej miestnosti a okolo mňa pobehovalo dosť ľudí. Nespoznávala som ich, iba Em, Danielle a Eleanor. Stáli predo mnou a ospevovali aká som nádherná a že mám byť vystretá stále lebo potom vyzerám ako stará babka. Zasmiala som sa a prešla si rukou cez vlasy ktoré mi voľne padali na plecia. Hneď mi vynadali, že na čo mi tam kydali toľko laku keď si to teraz kazím. Až vtedy som si uvedomila že stojím v nádherných bielych šatách so stiahnutým korzetom. Povzdychla som si .

„Je na čase ísť,“ popohnali ma dievčatá dopredu a ja som vykročila dlhou uličkou smerom k oltáru kde stál môj nastávajúci.  Pomaly som kráčala, v rytme hudby a užívala si to. Všetko bolo nádherné. Samé kvety, ktoré som milovala, a hlavne chlapec ktorého som milovala vpredu pri oltári. Medzi hosťami, som rozoznala mnohých ľudí na ktorých mi záležalo. Vpredu, medzi deťmi behal malý Matt a vtedy som si spomenula na osobu ktorá mi chýbala, no akosi som si uvedomila, že proste nedôjde. Že už nepatrí do môjho svete. Že sa vydávam za muža, ktorý pre mňa veľa znamená, no nikdy asi nebudem šťastná. Chýba mi matka. Uvedomila som si, že už nepríde. Nikdy ma neobíme a neuistí že všetko bude zase dobré. To sa proste nikdy nestane a v tomto sne som to vedela. Vedela som že niečo nie je v poriadku no v hlave mi to nesedelo...

Strhla som sa v sne, a až ma myklo keď som si uvedomila čo sa mi snívalo. Že sa mi snívalo o vlastnej svadbe a o...no, proste, že tam mama asi nikdy nebude.  Pritisla som sa ešte viac k Harrymu, a snažila sa znovu zaspať no namiesto toho som sa iba prehadzovala z miesta na miesto. 

Konečne som na to mala časť a mohla som ju napísať tak, aby bola aspoň minimálne tak dlhá ako som si dala minimum (1000slov) čo som síce teraz naposledy docela porušila ale to je jedno :D Dúfam že sa páčila :) Meg