TBH - Part 17

„Prijali ma!“ zvýskla som.

„Neverím!“ smiala sa Em.

„To znamená že tu budeš dlhšie než sú prázdniny?“ spýtala sa.

„Pravdepodobne. Ak ma nevyhodia,“ zasmiala som sa.

„Super,“ smiala sa aj ona.

„A ukážeš mi teda tie ich izby?“ smiala sa a vypúlila na mňa oči.

S povzdychom  som prikývla a vstala zo sedačky.

„Tu je kuchyňa,“ ukázala som kuchyňu, „a na poschodí majú chalani vlastné izby. Myslela by si  si že v takom veľkom dome nie je ani jedna hosťovská?“ sťažovala som sa.

„A to vadí? Veď ten gauč je tiež veľmi pohodlný,“ prehodila Em.

„No..ja, nespávam na gauči,“ odvetila som jej a zdialila som sa.

„Takže spávaš v izbe niektorého z nich?“ zvýskla.

„Neverííím!“ stále pišťala a behala okolo kuchynského stolu. Malá som také nutkanie ju potknúť ale predsa, nechcela som jej spôsobiť zranenie. To zvládne aj ona sama.

„Tak uver,“ pokojne som povedala.

„V koho izbe spávaš?“ zastavila sa a výhražne na mňa pozrela.

„V Harryho,“ odvetila som.

„AAAAAA,“ pišťala, zase. Že ju ešte nezradili hlasivky.  Počkala som 5 minút a rozmýšľala som či majú chalani niekde štuple do uší. Zídu sa mi.

„A kde spí Harry, keď  ty si v jeho izbe?“ zastavila sa a výhražne ukázala a mňa prstom.

„Počkaj chvíľu,“ zapchala som si uši a pokračovala som, „vo svojej izbe,“ držala som si uši zapchaté. Najskôr na mňa nechápavo a dosť zmetene pozerala a potom jej všetko došlo. Začala niečo hovoriť ale nerozumela som jej nič. Lepšie povedané, nič som nepočula.

„Si v poriadku?“ spýtala som sa.

„Hej,“ usmiala sa. Ona to predýchala a nepiští. Čistý zázrak.  

„Fajn,“ zatiahla som a prešla do obývačky spolu s Em v pätách.  Sadla som si na gauč a pozerala na ňu.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?“ spýtala sa.

„Fajn, ale neručím že odpoviem,“ moja zvyčajná odpoveď.

„Hm...Máš niečo s Harrym? Keď spíte v jednej izbe?“ opýtala sa.

„Nie!“ až moc rýchlo som odpovedala.

„A chcela by si s ním mať niečo?“ ďalej sa spýtala.

Chcela som tiež povedať nie keď som akosi cítila na jazyku áno...Prešla som si všetky chvíle s ním, bolo mi s ním dobre, nemyslela som na žiadne problémy, až po tú chvíľu dnes ráno. Myslím...že keby som sa nerozosmiala asi by sme sa pobozkali. Ale...chcela som to? Chcela som mať vzťah s niekým slávnym? Ktovie, koľkej nenávisti, ohováračiek by sa mi dostalo, ale...PANEBOŽE! okríkla som sa v duchu.  Veď, toto je čisto nemožné. Aby som sa pár dní po rozchode s Benom do niekoho buchla...a aj keby, prečo rozmýšľam, aké by to bolo keby som s ním chodila keď neviem čo cíti on? Niekedy sa fakt hodím na psychiatriu.

„Nie. Áno. Ja neviem,“ nakoniec som povedala. Em iba pokrútila hlavou, ako keby jej všetko bolo jasné.

„Ja...vieš, s ním mi je dobre. Nemyslím na Bena, na problémy čo mám, dokonca ani na Nialla...A dnes ráno...,“ pozrela som na ňu, „no radšej nič.“ Dopovedala som.

„Čo sa stalo dnes ráno? A čo s tým všetkým má spoločné Niall?“ spýtala sa.

„Niall...no, povedal mi čo ku mne cíti, že ma má rád viac ako najlepšiu kamarátku. Lenže ja som mu na to zlomila srdce, keď som mu povedala že ja ho mám rada iba ako kamaráta...A povedal mi to potom ako sme sa museli pobozkať pri fľaši a no...Povedal mi v ten večer aj že to ku mne cíti od tej noci čo sme...“ ztíchla som. Nevedela som či mám pokračovať.

„Čo sa stalo v tú noc?“  

„No...išli sme na party, dobrú party. Bolo to ešte predtým než sa preslávili, predtým než boli v X-Factore. A obidvaja sme sa akosi opili a proste,“ nadýchla som sa, „sme sa spolu vyspali.“

„To...vážne?“ spýtala sa.

„Hej...bohužiaľ..A bola to  moja najväčšia chyba v živote,“ vzdychla som si, „keby sa to nebolo stalo, naše kamarátstvo s Niallom by bolo dokonalé.“

„Ale tak, stalo sa to preto lebo sa to malo stať. A teraz, čo sa stalo ráno?“ dobiezala.

Zabijem ju, ja že na to zabudla. No asi nie. Rozmýšľala som (to sa často nestáva) či povedať pravdu alebo klamať. Povzdychla som si. Aj tak som to chcela niekomu povedať.  

„No...ráno som im urobila palacinky, taká menšia dohoda, že keď môžem u nich zostať, tak im budem robiť raňajky, a išla som ich zavolať nech idú jesť. Harry bol posledný, tak som išla za ním do izby a no proste, vyľakala som ho, on zase spadol z postele potom ma začal štekliť a vieš, ja sa strašne smejem. Nakoniec, sedel on nejako na mne, a pozerali sme si do očí, keď to vyzeralo že sa pobozkáme, tak neviem. Asi mi to prišlo smiešne alebo čo, rozosmiala som sa a zhodila ho zo seba. Som ja ale krava,“ povzdychla som si.

„Si,“ usmiala sa, „mala by si mu to povedať...Čo cítiš...nemáš čo stratiť,“ povzbudivo sa na mňa usmiala.

„A čo ak dopadnem ako Niall?“ spýtala som sa.

„No tak! Musíš si veriť!“

„Poďme si radšej pozrieť nejaký film,“ navrhla som.

„Fajn, aký?“ spýtala sa.

„Ja neviem...Môže byť, hm, čo tak Hry o život?“ 

„Fajn, to som ešte nevidela,“ povedala.

Pustila som to a išla som zatiaľ urobiť kofolu a popcorn. Položila som to na stôl a zapozerala sa do toho filmu. Zbožňujem ho. Je to film ako keby z budúcnosti kde musia z každého kraju ísť jedna baba a jeden chalan do hier. A tak idú, a proste, musia predstierať že sú s tým chalanom do seba zamilovaný, aj keď ona do neho nie je, ale on do nej áno. Nakoniec tie hry o život vyhrajú obidvaja, čo sa ešte nikdy nestalo.

Vždy ma ten film bavil aj keď som ho videla neviem koľko veľa krát. Po skončení filmu sme sa osprchovali, a išli sme spať. Obidve sme spali v Harryho-mojej izbe.

Našťastie sa mi nič nesnívalo a ráno som sa zobudila skoro tak som si sadla pred telku do obývačky a pozerala správy. Poobede musím ísť do redakcie. Stále som bola zapozeraná do televízora keď klúče zaštrngotali, dvere sa otvorili a tam stáli 1D. A do prdele. 

The Hunger Games ♥   

Tak, doškali ste sa :D viem, trvalo mi to, viem že ju pridávam neskoro, ale bol červený koberec, teraz sú ceny, a keď som mala skoro všetko napísané, tak mi to vymazalo čiže...-.- 

No a také tri komenty potešia ;) 

*Meg