TBH - Part 16 (Part 01)

Ráno som sa zobudila stále v Harryho objatí. Pomaly a potichu som sa vymanila z jeho objatia a prešla som do kuchyne kde  som skontrolovala hodiny. Bolo niečo po ôsmej. Rozhodla som sa že prichystám chalanom raňajky. Skontrolovala som chladničku, mali všetko čo som potrebovala na palacinky. Všetko som si nachystala a pustila sa do práce.  Ale, ešte predtým som si pustila rádio a pospevovala si pesničky a trochu sa zvŕtala. Keď som mala o niekoľko minút všetko hotové, dala som ich na tanier do prostriedku stola, naliala chalanom malinovku a Louisovi jeho špeciálny mrkvový džús.  Ešte som vytiahla z chladničky nutelu a džem.

„Raňajkyyyy!“ zvrieskla som na chalanov, aj keď som absolútne netušila či je niekto z nich hore alebo nie. A bolo mi to jedno.

Hneď sa ozval dupot nôh po schodoch a do kuchyne ako prívalový dážď vpálil Niall a v pätách bol Louis.

„Dobré ráno,“ zamrmlal Niall a pustil sa do palaciniek.

„Bré,“ povedal Louis a napil sa hneď džúsu. Smiala som sa.

„Kde sú ostatný?“ spýtala som sa.

„Asi ešte spia,“ zamrmal Niall s plnými ústami.

„Tak, ich idem zobudiť,“ oznámila som im a vyšla z kuchyne.

„Nezabudni že...“ počula som za mnou ale nereagovala som na to.  Vošla som najskôr do Liamovej izby  a rovno vrazila do Liama.

„Jej, prepáč,“ zasmiala som sa a šúchala si čelo, „ja len že raňajky sú na stole,“ oznámila som mu.

„Jasné, ďakujem“ zasmial sa a zišiel dole schodmi.  Vošla som do vedľajšej izby – do Zaynovej. Ale najskôr som zaklopala. Nič. Tak som pomaly vošla dnu.

„Zayn, si hore?“ spýtala som sa.

Nič. Žiadna odozva.

„Tak spi ďalej,“ zamrmlala som. Nenávidela som keď ma niekto zobudí. Síce, u niekoho som to ignorovala ale Zayn vyzeral tak že by sa fest naštval keby ho niekto zobudil. Nechcela som to riskovať tak som išla do mojej/Harryho izby. Ten spal ešte ako dudok. Bol roztomilý.

Sadla som si k nemu na posteľ a nahla som sa na neho.

„Harry! Stávaj!“ skríkla som. Chudák, dobre som ho vyľakala. Nadskočil a strepal sa (zase) z postele. Vybuchla som smiechom, a začala som sa válať po posteli s jedinou snahou → prestať sa smiať. Veľmi sa mi to nedarilo. A už-už som si myslela že prestanem, zbadala som Harryho tvár  alias naštvaný jazvečík a znovu som vybuchla smiechom.  Ok. Po chvíli som zase prestala ale Harry sa nahýnal nadomnou a mal ten blbý úškrn.

„Nie, nie nie! Prosím, len to nie!“ prosila som ho. Vedela som čo mu napadlo. A netešilo ma to. Ale Harry sa nedal odhovoriť a začal ma štekliť. Začala som škriekať ako najatá, a tiekli mi slzy od smiechu.  

„Prestaň, prosím prestaň!“ Prosila som ho. Ale on nič. Stále ma šteklil a nesúhlasne krútil hlavou.

„Harry...“ smiala som sa a slzy mi tiekli po tvári, „už by stačilo!“ rozkázala som mu. Na moje prekvapenie prestal, a ja som na neho iba nemo pozerala. Keby nás niekto videl, pomyslel by si ktovie čo. Vyzerali sme dosť...divne. Harry sedel na mne, nakláňal sa ponad mňa a na tvári mal spokojný úsmev.  Ja som iba ležala na posteli a pozerala mu do očí. Ten pohľad mi opätoval a naklonil sa ku mne bližšie ako keby ma ide pobozkať...To Be Continued 

Mám menšie zaracha na net, môžem tu byť hodinu denne, tak asi budem tie časti dávať na dve polovice, bohužiaľ, alebo dám jednu tak ako zvyčajne dlhú (1000 slov) za nejaké 4 dni... chápete či? Každopádne, skúsim zajtra dodať druhú polovicu tejto :) 

A potešili by ma také 2 komentáre ;) 

*Meg