TBH - Part 15

Sedeli sme v tichu, asi 10 minút a jedli pizzu. Bola dobrá...ale bolo jej málo.

„Niall,“ vzdychla som si, „prepáč.“

„Prepáč? Za čo?“ nechápavo na mňa pozrel.

„Že som ti zlomila srdce, tak no...bez citne, mohla som to urobiť aj citlivejšie,“ pozerala som do zeme.

„Ja som rád, aspoň nežijem v nejakej slepej nádeji,“ pousmial sa.

„Som rada, že to tak berieš,“ objala som ho.

„Kamaráti?“ spýtal sa.

„Tí najlepší,“ zasmiala som sa.

„Tu máš, posledný kúsok pizze,“ podala som mu ju a išla do kúpeľne, kde som si umyla zuby aby nebolo nič cítiť. S úsmevom som sa vrátila k Niallovi a vyhodila som obal od Pizze do koša. Spolu s Niallom sme sa s úsmevom vrátili do obývačky, kde boli všetci chalani.  Samozrejme, Niall bol celý od pizze, ale bola som ticho. Niekedy som vážne škodoradostná. Vyvalila som sa medzi Liama a Louisa a nazrela Liamovi do počítača. Odpisoval fanúšičkám.

„Môžem to prepať?“ spýtala som sa.

„Nie!“ skríkol Liam,  „nevidíš že je to Toy Story 2? Preplo ti? Môj najobľúbenejší film!“

„Tak, ja idem!“ postavila som sa a prešla cez Louisa. Samozrejme, ja šikulka som zakopla o niekoho nohy a pristála rovno medzi Harryho nohami. Trapas.

„Ou, prepáč,“ zdvihla som sa, ale samozrejme sa šmykla, a skončila na podlahe. Čo mám s tými nohami?

„Nechceš pomôcť? Naučím ťa chodiť,“ vysmieval sa mi Louis.

„Pako,“ povedala som mu, a prešla okolo Nialla a Zayna.

V kuchyni som si ešte zobrala vodu a vypila ju keď som počula ako Louis, škrečí na Nialla, či jedol pizzu. Vybuchla som smiechom. Chudák chlapec, ak toto prežije, má moju poklonu. Potichu som prešla k dverám obývačky a akurát som počula Nialla sa vyhovárať:

„Ale! Ale...Aj Caroline mala! To ona ma nahovorila aby som si dal!“

Idiot. Ale u mňa na to neprídu, zaumienila som si to.

Vpochodovala som do obývačky ako najväčšie neviniatko.

„Takže, nemohla som prepočuť, o čom sa hádate, tak to vysvetlím. To že si dal Niall pizzu, asi znamená že tvojho jedla bolo málo alebo mu proste nechutilo. To že sa to snaží zhodiť na mňa, tak to ma teda urazil. Takže, aby to bola pravda. To tvoje jedlo, nebolo najlepšie čo som jedla, ale kľud Louis, ani to najhoršie. Možno som mu veľmi nedala, ale vážne som nebola hladná. Takže, vy sa tu hádajte, ja idem spať!“ dokončila som a odišla som. Teraz som išla rovno do Harryho-Mojej izby. Dala som si rýchlu sprchu, ktorá taká rýchla asi ani nebola. Keď som sa vrátila do izby, bolo už niečo po pol noci. Harry tu ešte nebol, a mne sa ani spať nechcelo. Zapla som po veľmi dlhej dobe twitter a fb. Na twittery mi pribudlo niekoľko followers, a na facebooku som mala 6 žiadostí o priateľstvo. Rozklikla so ich. Stálo tam:

Harry Styles

Liam Payne

Louis Tomlinson

Zayn Malik

Niall Horan

Em ViacNetreba

Hm, zaujímalo by ma, ako prišla na moje priezvisko, chalanom ho asi povedal Niall, ale tá Em. Nechcelo sa mi to riešiť, tak som všetky potvrdila a prezreli si nejaké novinky. Videla som tam fotku Bena s tou jeho fiflenou. Povzdychla som si, raz to muselo prísť. Otvorila som si jeho profil, a odstránila si ho z priateľov. Ďalej som prešla na svoj profil a vymazala všetky naše fotky.  Odznačila som sa na fotkách kde sme boli spolu. Chcela som to už vážne vypnúť, no svietila mi tam správa od Liama.

Liam: čo nespíš? Nehovorila si že ideš spať?

Caroline: nejako sa mi nechce :D

Liam: Ale nehovor :DD

Caroline: žije ešte Niall?

Liam: jasné, Louis vyzeral v jednom okamihu že ho už už zabije, ale nakoniec sa udobrili.

Caroline: super (y)

Liam: a čo ty a Niall? V pohode

Caroline: Hej, vyrozprávali sme si to a sme v pohode

Caroline: Tak ja už idem, odkáž chalanom, že im prajem dobrú noc

Liam: jasné, a že aj oni tebe J

Odhlásila som sa, mobil dala na nočný stolík a prikryla som sa perinou. Zaspala som o chvíľku a zase sa mi sníval jeden z tých snov:

Stála som v malom domčeku v tichej štvrti. Po dome pobehovali tie isté dve deti ako minule. Vybrala som sa do kuchyne, s malou nádejou, že zistím o kom sa mi sníva. Nikto tam nebol.

„Darcy! Poď sem!“ skríkla som a malé dievčatko ku mne pribehlo.

„Áno?“ spýtala sa ma a pozrela na mňa nádhernými zelenými očkami.

„Zoberieš aj bračeka a pôjdete sa spolu hrať do izby?“ pozrela som na ňu.

„Jasné,“ povedala a rozutekala sa smerom za bračekom, už som iba počula ako uteká a šmýka sa na plávajúcej podlahe.

Zrazu som vedela všetko, až na to, s kým obývam tento dom. Vedela som, že sú tu dve malé detské izbyčky, jedna hosťovská, jedna spálňa, kuchyňa, obývačka a dve kúpeľne. Takže, na prvý pohľad, malý dom, nebol až taký malý. Hm...Prešla som do obývačky. Veľká a luxusná. Plazmový televízor, veľká sedačka, malý konferečný stolík, koberec. Išla som ďalej, spálňa. Tá bola úplne jednoduchá, a úplne môj štýl. Zladená bola do jemnučko modrej. Okrem postele, to všetko doladili doplnky, obrazy a pod. Boli tam tiež jedny dvere, ktoré, keď som otvorila, nemohla som uveriť vlastným očiam. Plný šatník vecí! Mojich a niekoho vecí! Ale vedšina bola moja. Oh...

Prešla som do hosťovskej. Absolútne jednoduchá. Posteľ, skriňa, koberec, stôl a televízor. Vošla som do prvej detskej. Bola to absolútne jednoduchá detská, zladená do ružova. Určite Darcynina. Posteľ, skriňa, a menší bodrel na stolíku. Vedľa jej izby bola chlapčenská izba kde sa hrali. Izba bola hlavne do tmavo modra. Chlapček, sa veselo zasmial, tak som zavrela dvere a nechala ich na pokoji.

„Zlatko! Som doma!“ započula som z prízemia. Prešla som chodbou a zišla tých pár schodov a ocitla sa rovno v malej chodbičke, oproti...

Strhla som sa zo sna. Zase nejasný, no ten istý sen. Ah, prevalila som sa doprava, kde spal Harry. Povzdychla som si. Svoj pohľad som uprela na strop. Nevedela som či chcem zaspať. Čo ak to bude ďalší taký sen?  Z mojich myšlienok ma vyrušila Harryho ruka, ktorú si prehodil cezo mňa. Chcela som sa ho striasť, ale bolo mi to prekvapujúco príjemné. Tak som sa iba schúlila do klbka k Harrymu a spala ďalej. Už sa mi žiadny sen nesníval.

Po istej dobe, ale hlavne že je. Tak, teraz je snáď už všetkým jasné s kým bude aspoň nateraz či? :D Už mám cca dejovú líniu vymyslenú, tak snáď mi to výjde :) 

Komenty! Prosím :)