TBH - Part 12

„Tak....o čom sa chceš rozprávať?“ spýtala som sa po 10tych minútach sedenia na záhradnej húpačke.

„Ja...neviem ako mám začať...Proste,“ zvesil plecia a pozrel sa na mňa. Otočila som hlavu a pozerala do jeho očí, „ja...vieš ako si sa ma ráno pýtala že ten bozk včera nič medzi nami nezmenil?“ prikývla som. Vôbec sa mi nepáčilo kam to smeruje... „Tak...ja..no, asi to pre mňa neznamenalo nič...Ja, mám ťa rád viac ako kamarátku,“ zvesil pohľad dole.

„Niall...ja,“  rozmýšľala som, rýchlo, ako mu mám vysvetliť že ja proste necítim to, čo cíti on, že ho mám rada iba ako kamaráta, „ nechcem ti nejako ublížiť...ale, odkedy to tak vnímaš?“

„Od tej noci...vieš ktorej...“ povzdychol si a aj ja. Nie, toto je proste zlý sen.

„Ja...prepáč Niall, ale...ja tvoje pocity neopätujem. Ja ťa mám rada iba ako najlepšieho kamaráta, a to sa proste nezmení,“ pozerala som na neho.

„Ty miluješ toho idiota Bena, že? Aj potom čo ti urobil?“ vyletel na mňa.

„Za prvé, nekrič na mňa. A za druhé, bola som s ním dlho, to za pár dní neprejde...ale proste, chcem si dať pokoj od chalanov. A nie, nezmením názor na teba. Vždy som ťa mala, a aj mám rada, iba ako kamaráta...Prepáč,“ rýchlo som vstala a utekala preč. Práve som zlomila srdce najlepšiemu priateľovi. Som hrozná. Nevedela som, či sa aj po tomto dá naše priateľstvo dohromady, tak ako bolo kedysi. Vždy tu budem mať ten pocit, tú spomienku  na túto noc a to asi nie je dobré.
Zo slzami som vbehla do izby a hodila sa na posteľ. Ako som sa šmarila, tak som toho chudáka, Harryho zhodila z postele. Nevadí, neskôr sa mu ospravedlním, povedala som si a ďalej plakala.

„Hej, Car, čo sa deje?“ ozval sa Harry keď počul moje tlmené vzlyky.

„Nič...ja, chcem byť sama,“ vytisla som zo seba.

O dve minúty som počula ako sa zavreli dvere. Ostala som sama.

Niall

„Tak....o čom sa chceš rozprávať?“ spýtala sa ma. Bol som dosť nervózny. Rozhodol som sa že jej to dnes poviem. Neviem prečo práve dnes, ale...nedokážem jej už dlhšie klamať v tomto ohľade.

„Ja...neviem ako mám začať...Proste, ja...vieš ako si sa ma ráno pýtala že ten bozk včera nič medzi nami nezmenil?“ spýtal som sa a čakal či prikývne, proste, naznačí že vie čo myslím. Prikývla. Tak som pokračoval, „Tak...ja..no, asi to pre mňa neznamenalo nič...Ja, mám ťa rád viac ako kamarátku,“ a je to vonku. Ja som jej to vážne povedal. Zavŕtal som svoj pohľad do zeme a sledoval svoje tenisky.  Čakal som na jej reakciu. Bolo to ako čakať na niečo nekonečné, na niečo čoho sa snáď nikdy nedočkám.

„Niall...ja“ začala. Akosi, som tušil že toto dobre nedopadne, ale ona pokračovala, „ nechcem ti nejako ublížiť...ale, odkedy to tak vnímaš?“

„Od tej noci...vieš ktorej...“ povzdychol som si. Priznal som sa jej. Ako svojej najlepšej kamarátke. Čo vlastne bola, ale...Po tomto, ak mi tie city neopätuje...už to nebude také ako to bývalo.

„Ja...prepáč Niall, ale...ja tvoje pocity neopätujem. Ja ťa mám rada iba ako najlepšieho kamaráta, a to sa proste nezmení,“ pozerala  na mňa. Jej pohľad som cítil, tak ako vždy. Ale na tomto pohľade bolo niečo. Bola tam ľútosť, čo ma dosť vyprovokovalo.

„Ty miluješ toho idiota Bena, že? Aj potom čo ti urobil?“ vyletel som na ňu.

„Za prvé, nekrič na mňa. A za druhé, bola som s ním dlho, to za pár dní neprejde...ale proste, chcem si dať pokoj od chalanov. A nie, nezmením názor na teba. Vždy som ťa mala, a aj mám rada, iba ako kamaráta...Prepáč,“ rozutekala sa s plačom preč. Čo som to ja ale za blbca. Teraz ma už nebude brať ako najlepšieho kamaráta. Určite nie. Som v prdeli. Posral som to všetko. Celé naše priateľstvo, celé roky získavania jej dôvery. Ah joj.

Po 5tich minútach, čo som si nadával, aký som blbec, som sa zdvihol z hojdačky a išiel do svojej izby. Modlil som sa aby nebol nikto v kuchyni, ale Boh ma asi vážne nemá rád.  Bol tam Liam. Horšie to byť nemohlo.

Snažil som sa potichu prejsť okolo neho, ale zbadal ma.

„Hej, Niall čo sa deje? Prečo odtiaľ odišla Caroline s plačom a ty sa tiež netváriš dvakrát nadšene?“ spýtal sa ma.

„Nechcem o tom rozprávať,“ zamrmlal som.

„Niall! Hovor...vieš že to nikomu nepoviem... a môžeš mi dôverovať,“ pozrel na mňa.

„Fajn,“ zviezol som sa na stoličke.

„Ja....Liam, no...povedal som Caroline čo k nej cítim a ona mi to neopätuje, Liam...Ja neviem čo mám robiť!“ potiahol som nosom.

„Niall...to je mi ľúto,“ povedal a pozrel na mňa, „uvidíš, časom to bude v pohode. A viem že to teraz tak necítiš. Ale čas všetko rieši. Uvidíš, s Caroline budete najlepší priatelia.  Určite, nechaj ju chvíľu, netlač na ňu, určite sa jej toho tam v tej hlave teraz veľa premáva, ale počkaj pár dní a bude to v pohode,“ povzbudivo sa usmial.

„Ďakujem, ale teraz chcem byť sám,“ zdvihol som sa a odišiel som do svojej izby.

Caroline

Nechcela som sa s nikým baviť, a preto keď sa ozvalo klopanie na izbu, iba som to ignorovala. Dvere sa pomaly otvorili a dnu vošiel Harry. Tvárila som sa že spím, nechcela som mu na nič odpovedať. Vedela som čo by sa ma pýtal.

„Viem, že nespíš,“ prehlásil a sadol si ku mne na posteľ.

„Spím,“ zamrmlala som. 

„Hahaha, nepýtam sa čo sa stalo, je mi jasné že o tom nechceš hovoriť, ale nechceš si niekam vyraziť? Do mesta? Do nejakého klubu?“ spýtal sa ma.

„Ja ti neviem...“ zamrmlala som do vankúša.

„Poď...Aspoň prídeš na iné myšlienky,“  presviedčal ma.

„Faajn,“ zdvihla som sa z postele. 

„Počkaj 30 minút, idem sa upraviť!“ rozkázala som mu a začala sa prehrabávať v kufri. Vytiahla som šaty a išla do sprchy. Rýchlo som sa osprchovala a obliekla si čierne šaty s červeným opaskom. K nim som si obula červené lodičky.  Dala som si trochu mejkupu, špirálu a vlasy nechala rozpustené. 

„Tak..môžeme ísť?“  so slovami som vošla naspäť do izby a pozrela na Harryho. Bol už tiež nachystaný.

„Pristane ti to,“ venoval mi úsmev.

„Aj tebe, ideme teda?“  spýtala som sa.

„ Poďme...“ otvoril mi dvere a počkal kým vyjdem a zavrel za nami dvere. Dúfala som že nestretnem Nialla. Nie som na to psychicky pripravená. A ktovie čo by si pomyslel.

Ale, Boh moje prosby nevyslišal. Asi ma nemá rád. Popravde? Nečudujem sa...Napáchala som toho už veľa.

„Caroline...Harry,“ vypustil keď nás zbadal, „preto si ma odmietla? Preto lebo si do Harryho?“ skríkol.

Carolinine šaty :) 

Tak, konečne po čase som to dopísala! Prepáčte že to tak trvalo, a za ten koniec tiež... :D Ale chcelo to trochu drama :) *Meg