TBH - Part 02 - Lavička

O hodinu som už musela odísť.  Práca. Nenávidím, ale zároveň ju zbožňujem. Dá sa to robiť popri škole a popri aj Mattovi.

S Benom, ktorý odlieta naspäť do Londýna 26.teho júna, sme sa dohodli že to skúsime aj na diaľku.

  25.teho júna som bola posledný krát v škole. Nenávidela som tú školu. Študovala som grafiku. Našťastie som zmaturovala na samé Áčka a jedno Bčko čo nie je podľa mňa zlé. Ani som nerozmýšľala nad vysokou.  Musela som sa postarať o Matta a dať moju matku dokopy ak som chcela odísť. Čo dá zabrať, ale Nikdy nehovor Nikdy.  

Symbolicky sme so spolužiakom roztrhali nenávidenú učebnicu francúzštiny. Nechápem na čo mi bude ten jazyk.  Ale nemala som na výber.

Posledný krát som zavrela svoju modrú skrinku, odovzdala kľúče na vrátnici a odišla. Nešla som ešte domov, ani do práce. Išla som k mamke.

Zazvonila som. Dvakrát. Trikrát.

Už som sa chcela otočiť a odísť keď sa otvorili dvere. Stála tam ona. Nespoznala by som ju. Vlasy mastné, roztrapatené, a neupravené. Postava vychudnutá.  Vyzerala ako po žúrke.

„Caroline?“ bola hodne...prekvapená.

„Mami, neprišla som preto že by si mi chýbala. Nie. Ale ide o Matta. Je to tvoj syn. Musíš sa konečne, prosím ťa, spamätať! On potrebuje mamku, ja mu mám byť sestrou, čo aj som, ale  už od mala...Ma oslovuje ako mami, nie ako Car alebo čokoľvek. To by mal teba. Porozmýšľaj o tom, lebo 2. júla, o tri o týždeň som tu zase. A som zvedavá ako po tomto zareaguješ. Či niečo zmeníš. Ahoj,“ dokončila som svoj monológ a odišla. Za rohom som si sadla do malého parku a rozmýšľala. Z oka mi vypadla slza. Rýchlo som ju zotrela. Pohľadom som prebehla park, bol skoro prázdny. Mala som ešte pol hodinu čas, tak som iba rozmýšľala.

 (Niečo a týždeň pred Niallovím kastingom) /dátum doplním, keď ho zistím/ :D 

Sedeli sme na lavičke a veselo sa smiali. Zase sme sa uliali zo školy. Naši by z nás nemali radosť. Ale nám to bolo jedno. Mali sme 16  a užívali sme si život.

„Raz, keď budem slávny prídem po teba na súkromnom lietadle a všetci ti budú závidieť,“ zasmial sa Niall. Mal tesne pred konkurzom do X-Factora.

„ Jasné, a potom sa zo mňa stane svetoznáma kamarátka Nialla Horana, čo?“ smiala som sa. Chýbalo mi to. Posledné týždne iba spieval, pripravoval sa na X-Factor. Parkrát so ho už počula, a podľa mňa určite prerazí. 

Postavila som sa z lavičky. To bolo skoro posledný krát čo sme sa stretli. Teraz som už plakala. Chýbal mi. Chýbal mi najlepší kamarát, ktorému sa zdôverím so všetkým a stále ma bude mať rád. Stále ma bude brať takú aká som. A nakoniec on odišiel, on sa neozval, on si zrušil číslo a má nové. Po roku som to pochopila. Plní si svoj sen, má nových kamarátov, na mňa zabudol. Ako väčšina kamarátov. 

 Kto čaká, ten sa dočká :* Cmuk 

Tieto časti tam boli tak trošku vsunuté, lebo v tom čo som tam mala, som potrebovala trochu oddialiť :D 

Oppa gangnam style! (absolutne mi to sem nejde :D ale dnes mi z toho hrabe že som mala potrebu to niekde napísať :D ) 

*Meg 

Ps. Komentyyy!!