TBH - Part 01 - Ben

Pracujem ako mladá redaktorka pre miestny časopis. Píšem nevýznamné články do časti so štýlom. To som netušila, že jedného dňa sa všetko zmení.

Ale nepredbiehajme.

Sadla som si do malej kaviarne a pripojila sa na wifinu. Prezerala som si novinky. Všetci písali o nejakých One Direction ale to mi bolo jedno. Ignorovala som to. Na twittery je toho zaujímavého dosť tak ma to nejako netrápilo.

Pozrela som na hodinky. Kde tak dlho trčí? Mal tu byť pred 10timi minútami. Ešte päť minút a padám.

„Caroline,“ oslovil ma niekto. Zdvihla som pohľad a pozrela naňho. 

Môj frajer. Vysoký čiernovlasý chalan, trochu namyslený. Dnes mal vlasy rozcuchané a bol....nervózny? To sa mi naňho veľmi nepodobá.
„Ahoj,,“ usmiala som sa. Prisadol si.

Odložila som mobil a usmiala sa.

„Chýbal si mi,“ zasmiala som sa. Bol preč iba dva týždne. Bol v Londýne. Tak som mu závidela ale zároveň mu to aj priala.

„Aj ty mne,“ jemne ma pobozkal. Usmiala som sa  a odtiahla sa.

„Tak, a teraz hovor čo sa deje,“ súrila som ho. Nemám rada tajomstvá, teda zároveň aj prekvapenia. 

„Dobre vieš že ťa milujem aj budem že?“

Prikývla som.

„Tak...dostal som ponuku. Môžem odísť. Na mesiac a ak to vyjde tak na rok. Dostal som...“ nadýchol sa, „môžem robiť modela pre nejakú známu spoločnosť, ale nebudem sa môcť cez ten rok vrátiť...“ pozrel do stola.

Predychávala som to. Opúšťa ma. Zase ma niekto opúšťa plniť si svoj sen. Ako je možné že všetci áno, a ja furt nič? Vážne som z toho na nervy.

„Ja...znamená to to, čo si myslím?“ spýtala som sa s obavami. Nechcela som ho stratiť, úplne.

„Nie...Bude to ťažké ale dá sa to. Prosím, skúsme to aj takto na diaľku, Car, môže to vydržať, ubde to ťažké ale dá sa to. Prijdeš za mnou. Cez letné prázdniny, na Vianoce sa vrátim domov, a potom zase prídeš. Prosím, vážne nechcem aby toto, niečo úžastné čo sme budovali tak dlho skončilo len kvôli diaľke...“ prosebne na mňa pozrel.

Dalo by sa to...ale ako povedal...Bude to ťažké.

Prepáčte že neskôr a že krátke ale nenávidím školu -_- 
*Meg