Stratil si ma ZNOVA! 17.Kapitola

Z pohľadu Harryho..

Usrkával som si kávu, ktorú som si ako stále kúpil v automate.  Posadil som sa na stoličku, na ktorej som spával a pozeral na svoju lásku.  „Prosím.. prosím... zobuď sa...“ hovoril som jej a kávu som položil na stôl, ktorý bol pri jej posteli. Nebolo v nej veľa. Tak málo na spodku.
Chytil som jej ruku a hladkal som ju po líci. Čakal som, chcel som aby mi opätovala stisk ale nestalo sa tak až po chvíľke.  Stisla mi ruku! Preboha ona mi ju stisla! Rýchlo som sa postavil zo stoličky a vybehol von ako keby niekde horelo.  Našiel som doktora a doviedol som ho do izby. Odmeral jej tep a potom mi začal hovoriť. „Pán Styles, vaša priateľka... ona.. je nažive.. ale je vyčerpaná.. musíte si aj vy oddýchnuť... choďte domov.. potrebuje kľud a vy spánok..“ povedal a ja som prikývol. Nasadol som so Range Rovera, ktorý tu stál asi taký dobrý týždeň. Vybral som sa domov. Zaparkoval som auto pred garážou a išiel dnu. Vyzul som sa a vyzliekol kabát. „Harry!“ skríkol Louis a skočil na mňa, keď som vošiel do kuchyne. Usmial som sa a objal som ho. „Tak čo?“ opýtal sa ma. Uchechtol som sa. „Žije“ povedal som a on sa len zasmial. „Ja som ti to vravel“ povedal. „Ja viem.. no som unavený.. idem spať... keby volali z nemocnice“ zastavil som sa na schodoch a obrátil som sa na neho. Ukázal som na neho prstom. „Zobudíš ma!“ dodal som. Prikývol a ja som odišiel do svojej izby. Prezliekol som sa iba do teplákov a ľahol som si do postele. Zakryl som sa perinami a zaspal som.
----1 deň neskôr (ráno)---------

„Harry... nezomrel si však nie! Ozvy sa!“ kričal niekto na mňa. „Čo je?“ opýtal som sa a pretrel si oči. Zaostril som. Bol to Liam. „Ano! Zomrel som! A! Liam.. zachráň sa! Ja.. ja.. umieram!“ predstieral som  a dal si ruku na srdce a druhu som mal na Liamovom ramene. „Haha! Vtipné!“ povedal s iróniou Liam. Zasmial som sa. „Pýtaš sa blbosti!“ povedal som a zasmial som sa. „Tak prepáč! Akože.....my sa tu o teba strachujeme.. spal si jeden a pol dňa!“ povedal Liam. Vyvalil som oči. Vyskočil som z postele. „Musím za Barb...“ povedal som a obliekol som si čierne úzke rifle a bielu košeľu. No to som si obliekol  čierne sako. Pozrel som do zrkadla a poťahal sakom. Usmial som sa. „Tu máš..“ povedal Niall a podal mi kyticu ruží.. Pozrel som na neho akože čo? „Pre Barb...aby si nemusel do kvetinárstva“ povedal. „Aha...“ povedal som a zobral som od neho kyticu. Bola veľká.. veľká! „Vedeli sme , že budeš chcieť  veľa kvetov a Suzi povedala, že Barb má rada ruže..“ povedal Zayn. Odkiaľ sa vzali v mojej izby?! „Vy sa viete teleportovať alebo čo?“ povedal som a zasmial som sa.  „Diky chalani...“ povedal som a vyrazil dole schodmi. „Drž sa...“ zakričal Louis.. ako som si obúval topánky. „Majte sa...“ povedal som a odišiel som do nemocnice. Vošiel som do izby a Barb ešte sladko spala. Kvety som dal do vázy a pohladkal som ju na ruke.. na čo sa hneď zobudila. Otvorila tie svoje veľké modré oči a keď ma uvidela......

                                                                                   
                                                                                          Z pohľadu Barb

Niekto ma pohladil po líci. Otvorila som oči. Neverila som vlastným očiam! Bol to Harry! Keď som ho uvidela.. zakryla som si rýchlo tvár. Som zrúda. Od tej nehody... mám líce.. celé poškrabané, Mám popálené ruky a mám jazvu od kľúčnej kosti k ramenu. Harry prišiel bližšie a dal mi dole ruky. Pozrel si hlboko do očí. Usmial sa. „Milujem ťa...“ povedal. Usmiala som sa. Mala som na krajíčku. Otočila som tvárou. „Harry.. som odporná... ja... nechcem aby si so mnou strácal čas..“ povedala som mu. Prešiel k druhej strane postele a chytil mi tvár do rúk. „Mne je jedno ako vyzeráš... Už mi je to jedno! Hlavné je, že ťa milujem... a aj budem...“ povedal a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala. Usmial sa do bozku a odtiahol sa. Sadol si na moju posteľ a objal ma. Pozrela som na neho. Usmial sa a dal mi pusu na nos. „Koľko som bola mimo?“ opýtala som sa ho, keď mi rozprával príhody.. čo robili chalani, že on tu stále bol pri mne.. že ani na sekundu ma nespustil z očí.. no vlastne keď nerátam, že si išiel pre kávu hej.. „Asi týždeň... dva...“ povedal s kľudom.. Otvorila som ústa. „To si tu pol dva týždne?“ pýtala som sa ho. Prikývol. „A kde si spal?“ opýtala som sa ho.  Ukázal na stoličku. „Si blázon..“ povedala som a zasmiala som sa. „Ale ďakujem..“ povedala som a pohladkala som ho po líčku. Pobozkal ma.....

O 2 týždne neskôr.

„Čo by si chcela dneska robiť?“ opýtal sa ma Harry, keď som stála na balkóne so šálkou čaju v ruke, len v jeho košeli. Áno sme zase spolu. Milujeme sa. Ale teraz už naozaj..
„Ja neviem....“ povedala som a zhlboka som sa nadýchla. Chytil ma okolo pása a dal mi pusu na krk.. pomali prešiel k môjmu ušnému lalôčiku. Zatriasla som sa zimou. Stáli sme tam, len mi dvaja on len v teplákoch a ja len v košeli.
„Pôjdeme na mólo? Prejsť sa po pláži? Čo ti na to..“ povedal Harry.
„Dobre...“ povedala som a vošla dnu. Obliekli sme sa a vyrazili sme. Bola zima.. mala som na sebe ružovú mikynu a žlté nohavice. Obuté konversky.  Po pláži sme sa prechádzali asi 2 hodiny. (Bola som v Londýne, takže viem čo tam "všetko" je, moji spolužiaci sa hrali na tých hrách takže :DDD) Potom sme išli na mólo. Tam Harry začal strieľať nejaké kačičky. Vyhral macka. A dal ho mne. Bol taký zlatý. Pozorný a milý. Prišli sme domov a tam ma čakalo nemilé alebo milé prekvapenie? Ako pre koho! 

Prosím o komenty ďakujem Liss :** I LOVE YOU