29. Kapitola

Sedím za stolom v kuchyni a rozmýšľam čo vlastne chcem Zaynovi povedať. Viem že nemám veľa času. Každú chvíľu vylezie zo sprchy s nagélovanými vlasmi a v čistom oblečení. Chalani odišli iba pred chvilou, tak keď niekto zazvoní, myslím si že si niečo zabudli. Pomaly prejdem k dverám ( stále mi hučí v hlave) a odomknem.
Stoji tam Danielle s malou Kath. Usmejem sa na ňu a vpustím ich dnu. Kath ma nadšené obime. Zdvihnem ju a zatočím ju. Pustím ju a nechám ju behať po izbe. Zavediem Danielle do kuchyne a usmejem sa na ňu. „No hovor, ako ste si to včera užili?“ Spýta sa nedočkavo. „Bo parádne. Mala si vidieť ako sa tvárila keď som pobozkala Zayna. A musím ti niečo povedať,“ dodám tichšie. Nakloní sa bližšie ku mne a vyzve ma „No hovor“ „Včera ako sme sa pobozkali ja..niečo sa vo mne zlomilo a ja som zase cítila motilykov v bruchu. Prebehla mnou elektrina. Roztriasla som sa po celom tele...ja som sa asi do neho zase a znovu zamiloval,“ vytisnem to zo seba. Úprimné na mňa pozrie a prikývne „Zayn ta stále miluje, stále číta list na rozlúčku ešte pred tvojim odchodom. Stále. A tým myslím každý deň. Na nočnom stolíku ma tvoju fotku. A fotku Katherine. On ta miluje.  A viem to. Z vlastného pozorovania, z rozprávania chalanov. Je to jasné.. miluje ta. A ty miluješ jeho. Mala by si mu to povedať.“ „Ja..chcem. ale bojím sa že sa zase rozídeme. Že zase otehotniem a dieťatko umrie. Raz sa to stalo. Prečo by sa to nemohlo znova?“ Potiahnem nosom. V očiach ma zaštípu slzy. Nie. Nebudem plakať.  „Lucy. Spamätaj sa. Vaša láska toho hodne prekonala. Ty si toho veľa zvládla. Nebráň sa. Pobozkaj ho, pretože chceš nie preto že musíš. Povedz mu že ho miluješ.“ Prikývnem.  „Tak ja zoberiem malú Kath ešte zo sebou. Pre istotu. Nech nemá žiadny zážitok“, zasmeje sa. Prebodnem ju nenávistným pohľadom ale rozosmejem sa. Veď aká je pravdepidobnosť že sa spolu vyspime? Ale...nikdy nehovor nikdy. To som sa už naučila.  Rýchlo, zakým je Zayn v kúpeľni sa prezlečiem do tielka a legin, upravím vlasy a mejkap. Tak. Sadnem si znova do kuchyne. Premyslím si čo mu chcem povedať. Zasmejem sa. Tu som sa s nim rozyšla a tu sa ho opýtam čí nechce byť znova so mnou? Som ja normálna? Asi mala Becka pravdu. Nikdy som nebola normálna.
Konečne vyjde Zayn. Vyzerá...božský, neodolateľne, dokonale. Aj keď je už starší, stále je sexy. Pokrútim hlavou nad svojimi myšlienkami.
„Sadni si,“  vyzvem ho. Poslúchneme a sadne si oproti mne..Nadýchnem sa. Vydýchnem.
„Ja...prosím, neprerušuj ma.“
Prikývne.
„Ako si si všimol, chcem s tebou o niečom dôležitom hovoriť. Ja...nemám rada zbytočne reči, preto to skrátim dobre?“
Prikývne. Konečne vyjde Zayn. Vyzerá...božský, neodolateľne, dokonale. Aj keď je už starší, stále je sexy. Pokrútim hlavou nad svojimi myšlienkami. „Sadni si,“  vyzvem ho. Poslúchneme a sadne si oproti mne..Nadýchnem sa. Vydýchnem. „Ja...prosím, neprerušuj ma.“ Prikývne. „Ako si si všimol, chcem s tebou o niečom dôležitom hovoriť. Ja...nemám rada zbytočne reči, preto to skrátim dobre?“ Prikývne.
Skloním hlavu. Nechcem ho vidieť. Nechcem vidieť ako ma odmieta. 
Pomaly, bez slova prejde ku mne, jemne mi nadvihne bradu a pozrie sa mi do očí tak ako už miliónkrát no stále je to pre mňa niečo nové. Niečo čoho sa nenabažím dokonca života.  Pomaly pritisne svoje pery na moje a skúma ich. Snaží sa zapamätať  si moje pery ako ja jeho aj keď obidvaja vieme že si ich dokonale pamätáme. Konáme inštinktívne. Jednou rukou mu zájdem do vlasov, druhou si ho pritiahnem viac ku sebe. Zdvihne ma na nohy a rukami zájde pod lem môjho trička. Neodtiahnem sa. Na chvíľu rozpojím naše pery ale len aby som mohla Zaynovi vyzliekla tričko. Keď tričko skončí niekde v rohu kuchyne spojím naše pery a rukami mu prechádzam po brusných svaloch. Robila som to už toľkokrát no stále je to premňa niečo nove. Niečo neobjavene. Niečo zakázané. Odpojí naše pery a pretiahne mi tričko cez hlavu. Trochu sa zahambím. Už nemám takú dokonalú postavu akú som kedysi mávala. Už som neni teenegerka, už som žena, matka. A Zayn nie je iba popový spevák, ale aj muž a otec. Vyhodí si ma na ruky. Zvriesknem lebo som to nečakala. Odnesie ma do spalne, položí ma na posteľ a jemne ma bozkáva. Na kľúčnej kosti, na prsiach kde som ani nezaregistrovala že mi dal dole podprsenku, na bruchu, na stehnách...prehodíme sa, teraz je on podpomnou a ja sedím na ňom. Bozkávam ho na bruchu, na krku, na ústach, všade. Vyzlečiem mu nohavice spolu trenkami, už to nevydržím. prehodíme sa. Ležím podnim a Zayn mi vyzlieka nohavičky. Môžem to zastaviť. Ale chcem? Odpoveď poznam. Nechcem. 
Spoji naše tela ako už po miliónkrát. Naše tela sa pohybujú v rovnakom rytme...
„Vieš o tom že si zlatá keď sa snažíš tváriť že spíš?“
Usmejem sa a stiahnem ho do postele.
„Neľutuješ včerajška?“
Spytam sa
„No po pravde..“.začne Zayn. 
Trochu blbé, trochu úchylné :D prepáčte :D ale písala som to o pol 2 večer na mobile, sú tam nejaké gramatické chyby za ktoré sa ospravedlnujem :D 
 

„Ja..včera som si uvedomila dve veci. Že som zbabelá lebo som pred 4 rokmi utiekla a že som do teba stále zamilovaná. Že som sa do teba pri tom včerajšom bozku zamilovala. Zase. Neviem ako na to zareaguješ, len...mala som pocit že by si to mal vedieť.“

Ráno sa zobudím na pohyb. Vidím ako Zayn potichu stáva. Teda ak sa potichu rata aj jeho zanadávnie keď zakopne o roh postele. Snažím sa predstierať že spím ale neubránim sa úškrnu. Zayn si toho všimne a otočí sa na mňa.