22. Kapitola

Enjoy it :* 

Zayn: 

Sedel som na jej posteli. Bol to už mesiac. Mesiac, kedy som tu každý jeden deň bol, a chodil na noc k Becky prespať. Naliehala na to. Najskôr som nechcel, ale potom ma prehovorila. Chalani prestali nahrávať, stopli všetky koncerty.

Nailler bol s Becky, pomáhal jej. A mne pomáhal Harry. Vedel som že Harry k nej niečo cíti, ale určite ju nemiloval. Bola to možno....hm, fyzická príťažlivosť.
No, teraz, Harry bol jediný ktorý mi rozumel. Jediný, kto chápal, čo pre mňa Lucy znamenala. Jediný ktorý vedel o každej našej hádke, o každom našom udobrení. Proste vedel všetko o nás. A teraz...Teraz je nehybná, leží tu na tom deprimujucom lôžku v tejto sterilnej miestnosti.
Doktori povedali, že ak sa do dvoch týždnov nepreberie, odpojá ju od prístrojov. Nerada som si to priznával.
Stále som mal ten blbý pocit, že sa nepreberie. Stále. A myslím že by som sa ho nevzbavil už nikdy.
Bol práve týždeň predtým čo ju mali odpojiť. Bol som tu deň/noc. Stále. Chcel som tu byť keď sa preberie. Chcel som byť s ňou. Podporovať ju. Dať jej nádej. Nádej, že bude znovu šťastná. Vedel som, že ak to neprežije, a tým nechcem povedať že nechcem aby sa prebrala, ale viem že by chcela aby som žil ďalej. To mi aj povedala. POvedala mi, aby som na ňu zabudol. Ale, ona ani nechápe ako veľmi je vínimočná. Ako veľmi je pre MŇA vínimočná.
Bol som na tri dni v Londýne. Museli sme niečo aj nahrať, Paul už vyšiloval, aj keď sa vyjadril že ma 100% chápe.
Novináry boli otravný, stále tie otázky typu:
 "Ako ste na tom s Lucy?"
"Je pravda to, že je v nemocnici a bojuje o život?"
"Nemyslíte, že vás iba využívala?"

Nemal som náladu na tieto otázky. Boli neskutočne otravné. Dňom po dni som bol, via a viac utiahnutejší do seba.  S chalanmi som sa skoro nebavil. Ako keby som cítil že sa to už blíži. Ako keby som cítil, že nastane ten moment, kedy sa preberie alebo zomrie..
Hneď, ešte v tretí deň, čo som bol v Londýne, som sa zbalil a súkromným lietadlom som priletel na najbližšie letisko a odtiaľ išiel taxíkom rovno do nemocnici.
Vošiel som do jej izby, sadol si na moju tvrdú stoličku, ktorá mi absolútne nevadila. Chytil som ju za ruku, nahol sa nad ňu a jemne sa dotkol jej pier.
Cítil som zmenu, ale či bola kladná alebo záporná som v ten moment nevedel povedať...

Becky:

Veľmi ťažko som znášala, keď mi v nemocnici oznámili, že Lucy ca možno nepreberie. A ak sa nepreberie do dvoch týždňu, môžem pripravovať pohreb. Nechcela som to. Nikto to nechcel. Ale zároveň sme chceli všetci to isté. Vedieť ako to už bude s Lucy. Nechceli sme, aby sa trápila, aby ju zbytočne udržiavali na tomto svete. Nechceli sme, aby sme sa trápili mi. Za posledný mesiac som vyzerala hrozne. Absolútne mi nezáležalo na tom ako vyzerám, ostávala som s Lucy cez noc, keď sa Zayn na moje vytrvalé naliehanie chodil ku mne vyspať.
Striedali sa tu všetci chalani. Boli tu aj Dan, El, Zaynove sestry...Všetci. Mnoho ľudí, zo Zaynovej rodiny ju nepoznali ale došlo im čo pre Zayna znamená.
Chcela som, aby vedel aj Niall čo pre mňa on znamená, lenže, poslednú dobu som mala pocit ako keby mu na mne nezáležalo.
Viem, že bol raz v USA vonku s Demi Lovato čo ma dosť naštvalo. Keby, si mal vybrať medzi mnou a ňou, čo mu môžem ponúknuť ja oproti nej? Nič.
Bola streda. Prostredný deň v týždni. Dnes ju mali odpojiť. Naliehala som, nech to urobia skôr. Nech sa netrápime. Nech sa netrápi ona.
Chápem, možno ma budete odcudzovať ale snažte sa ma najskôr pochopiť. Vžite sa do mojej situácie. Nepriali by ste si pre svoju NAJ kamošku aby mala skôr to trápenie? Určite áno. A to isté som si ja priala pre Lucy. Aby to už mala za sebou. Priala som si aby sa zobudila, ale to sa nemuselo naplniť.  
Sedala som pri jej posteli keď tam vošiel Zayn. každý sme mali svoje miesto. Ja na ľavo, on na pravo.
Usadil sa, chitil ju za ruku, pobozkal ju. Na rozlúčku. Ako keby sa snažil si zapamätať ako chutia jej pery, keď ich ochutnáva posledný krát...

Lucy:

Už je to mesiac aj týždeň a pól. Už mesiac aj týždeň a pol som v kóme. Som polomrtva. A viem, že ak sa dnes nepreberiem je koniec. Ani neviem či sa chcem prebrať. Teda...samozrejme že chcem, kvôli Becke, sestre, a trochu aj kvôli Zaynovi.
Prišiel. Viete čo sa hovorí o ľudoch v kóme? Že vnímajú okolitý svet? Je to pravda. Vedela som, kedy je tu Zayn, kedy je tu Becka. Kedy sú tu nejaké dievčatá ktoré mená si nepamätám. Kedy, sú tu chalani, ktorý mi prišli povedomí ale viem iba Zaynovo meno. O Zaynovi viem všetko.Všetko si pamätám. A som rada. Aspoň, keď mám umrieť umriem šťastná.
  Chitil ma za ruku. Tak veľmi som mu chcela ten stisk opätovať ale...moje ruky ma neposlúchali. Nič ma neposlúchalo.
Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Jeho pery, sa jemne opreli o tie moje. Vtedy, ako keby sa niečo vo mne pohlo.
Žijem? Umieram?

Trošku si ten obrázok sfantarizujte ale nevedela som čo sem mám dať tak :D 

Nah :P :D  Nebojte sa, ďalšia časť už v nedeľu (snáď :D ) 
*Meg :P :D 
NEZABITE MA (hlavne ty, Deniska :D )  
Btw. už by mali byť obrázky ku každej časti, ak nie sú napíšte v ktorej, ja tam niečo nájdem :)