14. Kapitola Stratil si ma ZNOVA!

No... tak po 1. nechcem aby ste plakali. ale vážne neplačte.. :D priznám sa aj ja som plakala, keď som to písala ale proste mám taký deň.. sorry :) Liss :* PS: NEM PLAKAŤ :)

Z pohľadu Barb  

Zobudila som sa na niečom tvrdom. No jasné stoličky. *Ako sa cítiš?* opýtal sa ma niekto. *Kto ste?* opýtala som sa ho. *Ja? Ja som váš zdravotník... čo sa stalo?* opýtal sa ma.
Chytila som sa za hlavu. *Neviem* povedala som a posadila som sa. *Au! Au, au!* chytila som sa za rebrá. OK! Bzučí mi hlava, nič si nepamätám a k tomu ešte rebrá?! Kde to som?
*Slečna.. viete kto ste?* opýtal sa ma ten chlapík. *Barbara Haistings* povedala som mu. Prikývol. „Si v poriadku? Nie je jej nič?“  priskočil nejaký kučeravý chalan. Kto to je? Sadol si ku mne. „Kto si?“ opýtala som sa ho. Vyvalil na mňa oči. „Nevieš kto som?“ opýtal sa ma. Pokrútila som hlavou. „Ja som Harry...“ povedal. Zamyslela som sa. „Harry... Em....“ nevedela som kto to je. Zvrážtila som tvár. Prisadli si aj nejaký 4 chlapci. „Vieš kto sú oni?“ opýtal sa ma Harry. Pokrútila som hlavou. „Barb ale toto nie je vtipné“ povedal hnedovlasý chalan s hnedými očami. „Odkiaľ viete ako sa volám!“ vyvalila som na ne oči. „Toto je zlé! Veľmi zlé!“ povedal Harry a začal sa chytať za hlavu. „Ja ju zabijem! Keď sa mi ešte raz dostane pod ruky!“ zakričal blonďáčik. „Koho? Čo sa deje? Kde to som?“ začala som sa vypytovať. „Nič... neboj sa...“ povedal Harry a objal ma. Nechala som sa. Nepoznala som ho ale niečo mi na ňom pripomínalo.....

O 6 dni neskôr:

Sedím v posteli a rozmýšľam nad tým kto je vlastne Harry. Poznám ho ale neviem odkiaľ. Príde mi povedomý. Niekto vyšiel na naše poschodie. Myslela som, že to budú baby ale bola to nejaká hnedovláska. „Vieš kto som?“ opýtala sa ma. Pokrútila som hlavou. „Som Michaelle....“ povedala a usmiala sa. Michaelle. Michaelle.... niečo mi to vraví. „Tak čo ešte ťa bolia rebrá?“ opýtala sa ma a zdvihla obočia. Michaelle. „Niečo mi tvoje meno hovorí... no neviem čo...“ povedala som jej. „Keď si spomenieš... na VŠETKO tak potom uvidíš..“ povedala a odišla. Čo to malo byť? Michaelle. Po asi hodinách premýšľania som sa zobrala dole. V jednom dlhom tričku a kraťasoch. Harry ma zobral za ruku, s tým, že už je obed. Ako som kráčala na niečo som si spomenula. „Harry“ šepla som a zastavila som sa. „Michaelle..“ zašepkala som znova. Harry sa na mňa obrátil. „Čo?“ opýtal sa. S vystrašenou tvárou som sa na neho pozrela. Harry! Michaelle! Vyhrážky! Rebrá! Zbraň! Kanárske ostrovy! Začalo sa mi všetko premietať v hlave ako obrázky. „Barb! Ozvy sa! Barb!“ zakričal na mňa Harry. Asi som bola mimo. „Čo ti je?“ opýtal sa ma a pritiahol si ma k sebe. Vymanila som sa mu z objatia. „Preboha“ zašepkala som a utekala som dnu. Prečo mi nepovedal, že som s ním chodila? Zatajil to preto, lebo ma podviedol. A nielen raz. Všetko sa mi vrátilo. Na všetko si spomínam. Vybehla som hore schodmi a začala baliť veci do tašky. Zobrala som mobil a zavolala som mame, nech pre mňa pošle Jima. Aj tak sú na Slovensku. Zbalila som si veci a už mi volal Jim, že je pri bráne. Vybehla som z chatky a kufor som mu odniesla. Musela som sa ísť rozlúčiť s Vicky a povedať tete Zuze, že odchádzam. Vošla som teda do jedálne, kde boli všetci vedúci aj s tetou Zuzou a Vicky. *Vicky ja musím ísť ale určite sa ešte uvidíme* povedala som a usmiala som sa na ňu. Obrátila som sa ku tete Zuze. *Teta Zuza... em.. musím ísť s rodičmi na Kanárske ostrovy... takže pre mňa prišiel nevlastný ocko.. už čaká pri bráne a ďakujem za všetko...* povedala som a ona mi dala pusu na líčko. Usmiala som sa a obrátila som sa so slzami v očiach na Vicky. Aj ona mala v očiach slzy. *Budeš mi chýbať..* povedala mi a objala ma. Svoj nos som jej položila na rameno a tíško vzlykala. Odtiahla som sa a zhlboka som sa nadýchla aj vydýchla. Utrela som jej slzy z tváre. *Neboj sa..... bude všetko v poriadku.... prídem ťa pozrieť... a určite sem zase prídem.. neboj sa....* povedala som a objala som ju posledný krát. Nemohla som kútikom oka nevidieť, ako sa na mňa pozerá Harry a zvyšok. *Drž sa* povedala som jej a ona sa na mňa usmiala. „Ľúbim ťa...“ povedala mi po anglicky. Zasmiala som sa. „Aj ja teba.. neboj sa...“ odpovedala som jej anglicky a otočila som sa na päte. Vybehla som von ako veľká voda a utekala ku autu. „Barb! Prosím ťa zastav!“ kričal za mnou chrapľavý hlas. Nedalo mi to a utekala som ďalej. Rýchlejšie. „Ahoj Jim.. choď.. choď.. choď!“ zakričala som a nastúpila som do auta. Jim naštartoval a vyrazil preč z tábora. Harry ešte utekal k autu a keď sme boli už na ceste, ktorá viedla ku normálnej ceste.. Harry bol len pri bráne. Usmiala som sa na neho a zamávala mu z okna. V očiach ma štípali slzy. Harry sa chytil za vlasy a začal plakať. Kľakol si a potom sa zrútil na zem. Pribehli aj ostatný ale to už sme išli na letisko................

Z pohľadu Harryho.

„Kam ide?“ opýtal som sa Vicky, keď Barb vybehla z jedálne. „Idem na Kanárske ostrovy....“ povedala smutne a utrela si slzu z očí. „Čože?!“ zvrieskol som a postavil som sa. Vybehol som von, no ona už bola niekde pri aute. „Barb prosím ťa zastav!“ zakričal som a utekal za ňou. Chcel som vysvetlenie. Prečo tak náhle? Na kanárske ostrovy mala ísť predsa až o dva dni. Prečo? Nepočúvala ma a zrýchlila do kroku. Sedela už v aute a vychádzali z brány. „Nie! Nie! nie!“ zakričal som a zrýchlil som ale oni už boli niekde pri  príjazdnej ceste a len mi z okna zakývala a naznačila pusou I LOVE YOU. Chytil som sa za vlasy a sadol som si na zem. „Harry! Preboha Harry!“ zakričal Louis a pribehol ku mne. Ja som stále plakal a ležal na zemi. „Preboha prečo!“ zakričal som a ukázal som na cestu, kde sa strácalo ich auto. „Prečo mi to robí!“ zakričal som a Louis ma objal. „Boobear.. ona ťa miluje preto...“ povedal mi no ja som mu neveril. Milujem ju. To je také ťažké to pochopiť?! Ako bez duše som sa vrátil ku jedálni. „Michaelle!“ zvrieskol som a cítil som ako mi nervy za chvíľku prasknú. Uvidel som ju ako ide ku mne. „Louis drž ma lebo ju zabijem!“ povedal som a on ma chytil za lakeť. „Ahoj Hazza... miláčik...?“ opýtala sa ma. „Michaelle! Počúvaj ma sem!“ začal som a chytil som je pevne za lakte. Pozrela na mňa a usmievala sa ako slniečko na hnoji. „Tak po 1. Žiaden miláčik! Po 2. Nemilujem ťa! A po 3. Zmizni mi z očí lebo ťa zabijem!“ povedal som a pustil som ju. Ona to ignorovala a pobozkala ma. Odtiahol som sa. „Choď do čerta! Nemilujem ťa! A nikdy som ťa nemiloval!  A to, že si ublížil Barb...“ skočila mi do reči. „Takže Barb hej? A Čo keď už na tomto svete nebude? Hm? Čo keď už bude dávno K.O?“ opýtala sa ma. „Čo si zase urobila!“ skríkol Liam. „No.. dajme tomu, že dnešné lietadlo... bude jej posledným letom...“ povedala a usmiala sa. Vtedy sa mi zrýchlil dych a srdce mi bilo ako o závod. „Nie! To si neurobila!“ skríkol som. „Ale áno láska... bude to tak lepšie aj pre teba aj pre mňa..“ povedala. „Do riti! Kľúče Liam!“ zakričal som a Liam mi hodil kľúče od auta. „Harry.. nerob to...“ zakričala za mnou Michaelle. Nasadol som do Liamovho auta a vyrazil na letisko. „Nie! Ona tam nemôže nastúpiť!“ opakoval som si a pridal na rýchlosti....

Z pohľadu Barb

„Ako si sa mala? Dneska nám letí lietadlo...“ povedal Jim. Usmiala som sa a prikývla som. Nemala som náladu mu nič hovoriť. Pochopil to a až k letisku, kde sme zaparkovali a kde nás čakala mama nič nepovedal. „Ahoj zlatíčko...“ povedala mama a objala ma. „Ahoj..“ povedala som a zobrala som si kufor, ktorý som mala z tábora. Zazvonil mi mobil. Harry. Zrušila som to. Zase. Zase a zase. Vypla som si pre istotu mobil. Mama ma zaviedla ku lietadlu a podali sme letuške lístky. Chcela som nastúpiť, keď v tom, niekto zakričal moje meno. „Nie.. povedz že to nie je on..“ povedala som mame, ktorá stále oproti mne. „Barb!“ skríkol chrapľavý hlas pri mojom uchu. ASI SOM PRIŠLA O UCHO! „Harry. Teraz nie.... nechcem s tebou hovoriť..“ povedala som a zamierila som do lietadla...

Z pohľadu Harryho

Zamierila do lietadla  a mňa za ňou nechceli pustiť. Že vraj jej mám dať  lístok. „Viete  kto som?!“ opýtal som sa jej. Pokrútila hlavou. „Som Harry Styles!“ zakričal som a ona zmrzla. Prešiel som popri nej a uvidel som ako lietadlo pomaličky ide preč. Nie, nie, nie... rozbehol som sa v hale plnej ľudí smerom ako išlo lietadlo. Lietadlo vzlietlo a ja som sa zastavil u skla. Lietadlo hneď po výlete vybuchlo. Slzy sa nedali zastaviť.  „Nie!“ zakričal som.............

Jebem na vaše komentáre :D nudím sa takže nech sa páči časť ale túto by sme okomentovať už mohly :D Liss I LOVE YOU :)