Z pohľadu Barb
Zobudila som sa v mäkkej posteli.
Pomali som sa postavila. „Au!“ povedala som a chytila som sa za hlavu. Ucítila
som palivu bolesť v ruke. Zaklipkala som očami a obzrela som si
miestnosť. Do izby vošiel Niall. „Si v pohode?“ opýtal sa ma. Usmiala som
sa a prikývla som. „Tak?“ opýtal sa a posadil sa na posteľ.
Sadla som si do tureckého sedu. „čo tak?“ opýtala som sa ho. „Čo si robila? Prečo si sa porezala?“ opýtal sa ma. Pozrela som na neho. „Porezala?“ opýtala som sa ho. „No hej...........“ povedal a zobral mi ruku. „Keď sme ťa našli...“ nedopovedal. „Sme?“ opýtala som sa. „No hej..“ povedal a niečo chcel dodať ale do izby vošiel niekto. Podľa výrazu a kučeravých vlasov, som zistila, že to je Harry. „Niall už je všetko.. vybave- ne“ dopovedal a stále sa na mňa pozeral pohľadom Ja som nechcel.. prepáč. „Čo je vybavene?“ opýtala som sa Nialla. „Pani Zuza... alebo ako... sa o teba bála.. Harry jej vysvetlil.. že je všetko v pohode a že sa o teba nemusí báť.. a že nebudeš chodiť na hry.. lebo ti nie je dobre..“ povedal a usmial sa. Cítila som sa strašne. Sklopila som pohľad. Vlasy mi padali do tváre. Niall sa postavil a odišiel von. Zamkol. Super. Niekto -Harry- si sadol ku mne na posteľ. „Ja som len chcel aby si vedela, že ma to mrzí.“ Povedal a ja som si vyrovnala nohy. Pozrela som von oknom a ľahla som si. Bola noc. Super. Pršalo. Zahrmelo. Cukla som sebou. „Neboj sa...“ povedal Harry a ako som cítila, tak si ľahol. Chcel ma objať no ja som sa povŕtala. „Barb.. ja vážne...“ začal rozprávať. „Nie Harry. Ty si to neuvedomuješ ale ja som ťa milovala! A možno, že ťa aj milujem ale neviem! Ja nič neviem ale viem jedno.. a to, že si mi strašne ublížil a to nie len raz..“ povedala som a medzi tým som sa posadila. Do očí sa mi zase nahrnuli slzy. „Barb..“ začal Harry a oprel sa o vankúše. „Nie! Žiadne Barb! Harry prečo! Povedz mi prečo!“ kričala som. „Ja... ja... neviem..“ povedal a sklopil pohľad. „Tušila som to..“ povedala som a chystala som sa vstať. „Počkaj... nemohla by si mi dať ďalšiu šancu?“ opýtal sa ma. „Harry...“ pošepkala som. Sklopila som zrak. „Koľko si myslíš, že ti dám šancí? Hm...“ opýtala som sa ho. Pozrela som na neho. „Ja. Prosím toto bude posledná.. ja ju už nepokazím.. prosím.... pozri.... mám ťa strašne rád a keď si odišla Samantha mi povedala, že by sme sa mali vziať zajtra ale ja som vtedy pochopil, že ona ma chcela len pre peniaze a.. a.. keď som ťa videl, ako nastupuješ do auta tak som si uvedomil, že som ťa stratil.. no a keď som ťa hľadal nič.... snažil som sa ťa kontaktovať ale ty si mi nedvíhala.. snažil som sa spojiť cez Paula alebo cez tvoju mamu ale ona mi povedala, že si mimo krajiny.. no a už som nemal šancu...“ povedal a po tvári mu stiekla slzy. Stiekla aj mne. „Nie.. nie... ty nemáš prečo plakať..“ povedal a otrel mi slzu. Položil svoju ruku na moje líčko. „A.. prosím ťa ako to Niall myslel, že si ma nemiloval?“ opýtala som sa ho. „Najprv to tak bolo ale potom keď si odišla, som si uvedomil čo som ťa stratil.. miloval som ťa a stále ťa milujem.“ Povedal. Usmiala som sa. „Neviem, či ti môžem dôverovať.. ale uvidím ešte...“ povedala som mu. Usmial sa tým svojim Stylesovským úsmevom a priblížil sa ku mne. Odtiahla som sa. „Harry prepáč.. je toho na mňa veľa... ale môžeme zatiaľ byť kamaráti“ povedala som mu a pozrela na neho šteňacím pohľadom. „Dobre.. a poď už spať.. je neskoro.“ Povedal a pohladkal miesto vedľa neho. Usmiala som sa a ľahla som si ku nemu. Zakryla som sa. Zahrmelo. Strhla som sa. Harry sa zasmial a odkryl ma. Zakryl ma svojou perinou a pritiahol k sebe. Objal ma a nosom sa dotýkal mojich vlasov. „Voniaš úžasne.. presne ako pred 10 mesiacmi, 2 dňami a 15 hodinami.“ Povedal pozrela som na neho dosť divne. „Ty to rátaš?“ opýtala som sa ho. Prikývol a dal mi pusu na líčko. Usmiala som sa a hlavu som si položila na vankúš. Zase sa ma dotkol nosom. Jeho horúci dych na mojom krku vo mne vyvolával husiu kožu. „Harry... to šteklí“ povedala som a zasmiala som sa. „Myslíš toto?“ opýtal sa ma a nosom ma pošteklil na krku. „Presne!“ povedala som a zasmiala som sa. „Stačí!“ povedala som po asi 15 minútach mučivého šteklenia. „Keď mi odpustíš....“ povedal. „Harry... ja vážne neviem... bolo to kruté... a...“ nedokončila som. Nevedela som čo mám povedať. „Dobre.. ale ja ťa stále milujem.. keby si sa rozhodla budem stále tu..“ povedal a ľahol si vedľa mňa. Zakryl nás zase pod jednu perinu a ja som zaspala v jeho náručí. Vonial úžasne.......
Sadla som si do tureckého sedu. „čo tak?“ opýtala som sa ho. „Čo si robila? Prečo si sa porezala?“ opýtal sa ma. Pozrela som na neho. „Porezala?“ opýtala som sa ho. „No hej...........“ povedal a zobral mi ruku. „Keď sme ťa našli...“ nedopovedal. „Sme?“ opýtala som sa. „No hej..“ povedal a niečo chcel dodať ale do izby vošiel niekto. Podľa výrazu a kučeravých vlasov, som zistila, že to je Harry. „Niall už je všetko.. vybave- ne“ dopovedal a stále sa na mňa pozeral pohľadom Ja som nechcel.. prepáč. „Čo je vybavene?“ opýtala som sa Nialla. „Pani Zuza... alebo ako... sa o teba bála.. Harry jej vysvetlil.. že je všetko v pohode a že sa o teba nemusí báť.. a že nebudeš chodiť na hry.. lebo ti nie je dobre..“ povedal a usmial sa. Cítila som sa strašne. Sklopila som pohľad. Vlasy mi padali do tváre. Niall sa postavil a odišiel von. Zamkol. Super. Niekto -Harry- si sadol ku mne na posteľ. „Ja som len chcel aby si vedela, že ma to mrzí.“ Povedal a ja som si vyrovnala nohy. Pozrela som von oknom a ľahla som si. Bola noc. Super. Pršalo. Zahrmelo. Cukla som sebou. „Neboj sa...“ povedal Harry a ako som cítila, tak si ľahol. Chcel ma objať no ja som sa povŕtala. „Barb.. ja vážne...“ začal rozprávať. „Nie Harry. Ty si to neuvedomuješ ale ja som ťa milovala! A možno, že ťa aj milujem ale neviem! Ja nič neviem ale viem jedno.. a to, že si mi strašne ublížil a to nie len raz..“ povedala som a medzi tým som sa posadila. Do očí sa mi zase nahrnuli slzy. „Barb..“ začal Harry a oprel sa o vankúše. „Nie! Žiadne Barb! Harry prečo! Povedz mi prečo!“ kričala som. „Ja... ja... neviem..“ povedal a sklopil pohľad. „Tušila som to..“ povedala som a chystala som sa vstať. „Počkaj... nemohla by si mi dať ďalšiu šancu?“ opýtal sa ma. „Harry...“ pošepkala som. Sklopila som zrak. „Koľko si myslíš, že ti dám šancí? Hm...“ opýtala som sa ho. Pozrela som na neho. „Ja. Prosím toto bude posledná.. ja ju už nepokazím.. prosím.... pozri.... mám ťa strašne rád a keď si odišla Samantha mi povedala, že by sme sa mali vziať zajtra ale ja som vtedy pochopil, že ona ma chcela len pre peniaze a.. a.. keď som ťa videl, ako nastupuješ do auta tak som si uvedomil, že som ťa stratil.. no a keď som ťa hľadal nič.... snažil som sa ťa kontaktovať ale ty si mi nedvíhala.. snažil som sa spojiť cez Paula alebo cez tvoju mamu ale ona mi povedala, že si mimo krajiny.. no a už som nemal šancu...“ povedal a po tvári mu stiekla slzy. Stiekla aj mne. „Nie.. nie... ty nemáš prečo plakať..“ povedal a otrel mi slzu. Položil svoju ruku na moje líčko. „A.. prosím ťa ako to Niall myslel, že si ma nemiloval?“ opýtala som sa ho. „Najprv to tak bolo ale potom keď si odišla, som si uvedomil čo som ťa stratil.. miloval som ťa a stále ťa milujem.“ Povedal. Usmiala som sa. „Neviem, či ti môžem dôverovať.. ale uvidím ešte...“ povedala som mu. Usmial sa tým svojim Stylesovským úsmevom a priblížil sa ku mne. Odtiahla som sa. „Harry prepáč.. je toho na mňa veľa... ale môžeme zatiaľ byť kamaráti“ povedala som mu a pozrela na neho šteňacím pohľadom. „Dobre.. a poď už spať.. je neskoro.“ Povedal a pohladkal miesto vedľa neho. Usmiala som sa a ľahla som si ku nemu. Zakryla som sa. Zahrmelo. Strhla som sa. Harry sa zasmial a odkryl ma. Zakryl ma svojou perinou a pritiahol k sebe. Objal ma a nosom sa dotýkal mojich vlasov. „Voniaš úžasne.. presne ako pred 10 mesiacmi, 2 dňami a 15 hodinami.“ Povedal pozrela som na neho dosť divne. „Ty to rátaš?“ opýtala som sa ho. Prikývol a dal mi pusu na líčko. Usmiala som sa a hlavu som si položila na vankúš. Zase sa ma dotkol nosom. Jeho horúci dych na mojom krku vo mne vyvolával husiu kožu. „Harry... to šteklí“ povedala som a zasmiala som sa. „Myslíš toto?“ opýtal sa ma a nosom ma pošteklil na krku. „Presne!“ povedala som a zasmiala som sa. „Stačí!“ povedala som po asi 15 minútach mučivého šteklenia. „Keď mi odpustíš....“ povedal. „Harry... ja vážne neviem... bolo to kruté... a...“ nedokončila som. Nevedela som čo mám povedať. „Dobre.. ale ja ťa stále milujem.. keby si sa rozhodla budem stále tu..“ povedal a ľahol si vedľa mňa. Zakryl nás zase pod jednu perinu a ja som zaspala v jeho náručí. Vonial úžasne.......
Z pohľadu Harryho.
Ráno som sa zobudil skoršie než Barb. Ona
je taká zlatá, keď spí. „Harry
môžeš na chvíľku...“ povedal mi hlas
a ja som vstal a odkráčal ku Liamovi. „Môžeš mi povedať.. prečo Niall
spal s nami?“ povedal. „U mňa spala Barb...“ povedal som a usmial som
sa. „Wow! Harry sa usmial.. tak to je ale dobré znamenie...“ povedal a bol
na odchode. Ja som chcel vojsť do izby ale Liam ma oslovil. „Harry
a prosím ťa máš že vraj dneska podávať raňajky..“ povedal mi. „Ok.. hneď
som tam..“ povedal som a odišiel som sa obliecť. Ona je taká zlatá, keď
spí. Musel som jej dať pusu na líčko. Pomotkala sa ale nezobudila sa. Zlatá.
Odišiel som do jedálne podávať raňajky. Rozniesol som ich po jedálni deťom
a potom som si všimol, že tam už sedí aj Barb s ospalým výrazom , len
v superman mikyne. Ušklbol som sa a prišiel som ku nej. „Dobré
ránko...“ povedal som jej. Obrátila na mňa svoje veľké modré oči a zívla
si. „Nie je ti zima?“ opýtal som sa jej. Sedela tam len v kraťasoch
a mikyne. „Trošku hej.“ Povedala takým ospalým hlasom. Sadol si si ku nej
a objal ju okolo pliec. „Chceš zahriať?“ opýtal som sa jej. Pozrela na mňa
výrazom Šibe ti? Musel som sa
zasmiať. „To bol vtip..“ povedal som jej do ucha. „Len aby Stylesi, len aby!“
povedala a vstala. „Kam ideš?“
opýtal som sa. „Von“ povedala a ja som sa usmial. Nasledoval som
ju. Došla na futbalové ihrisko a skočila
na chrbát nejakému chlapcovi. to nie je Ferr! ......
Z pohľadu Barb
Bola
som unavená ale únava ma prešla, keď som vyšla von a uvidela som na
futbalovom ihrisku Chrisa. Kopal si s kamarátmi. Poznali sme sa, lebo jeho
babka sa kamarátila s mojou babkou, no a... oni sa potom tiež presťahovali
do Ameriky. Narodil sa v Amerike ale po čase sa presťahovali do Londýna. Ušklbla
som sa a skočila som mu na chrbát. „Kto si?“ opýtal sa anglicky. „Hádaj!“
povedala som mu a on sa zasmial a chytil mi nohy aby som nespadla. Pomali
ma zo seba dal dole. „Tak ako si sa mi mala ?“ opýtal sa ma a otočil sa na
mňa. Zasmiala som sa. „Bez teba to išlo dole vodou, no prežila som to.. a čo
ti? Ako je v Londýne? A čo tu vlastne robíš?“ sypala som na neho
otázky. „Ja? No Londýn je stále upršaný však vieš... no a prišiel som tu z kamošom...
a ty...“ „No... ja... ja som tu so
sesterkou...“ povedala som mu. „Hej? A mám u teba šancu alebo si mám
hľadať tvoju sesternicu?“ opýtal sa ma s ušklbom. Niekto si odkašľal.
Obzrela som sa. „Harry?“ opýtala som sa. Usmial sa a prišiel ku mne. Objal
ma okolo pliec ale ja som mu ruku striasla. „Nie.. ja nikoho nemám a...“
pozrela som na Harryho. Ten vraždil pohľadom Chrisa. „Nemám chuť s nie kým
chodiť... vieš jeden... ehm... Magor....“ začala som mu hovoriť a Harry si
odkašľal. „No.. ublížil mi a nie raz!“ povedala som. „Ooo! Baby! To mi je
ľúto!“ povedal a objal ma. „Aj mne..“ povedala som a objatie mu
opätovala. Pri objatí ma hladkal po zadku. „Chris... asi by si už mal ísť-...“
povedal Harry a ukázal smerom ku partičke kamarátov. Chris na neho pozrel
so zdvihnutým obočím no potom sa pozrel na mňa. „Nechceš si zakopať....“ opýtal
sa ma. Vedel, že hrajem futbal. „Nie.. diky..“ povedala som a zobrala som
si loptu. Chris len pokrčil ramenami a usmial sa na
mňa. „Tak potom kočka..“ povedal a dal mi pusu na líčko. „Čau!“ zakričala
som a nadýchla som sa. Zabudla som, že tam stojí Harry. Mal dosť naštvaný
pohľad. „Čo je?“ opýtala som sa ho a pokrútila hlavou. „Takže on ti môže
dať pusu na líčko a ja nie?“ opýtal sa Harry. Zasmiala som sa. „Žiarliš?“
opýtala som sa ho. „Nie! A na neho už dupľom nie! Nemám ho rád... pripadá
mi dosť arogantný a a... namyslený....“ povedal. „áno presne ako ty...“
povedala som si popod nos. Asi to počul. „Čo prosím?“ opýtal sa ma. „Nič“
odsekla som. Bola som na odchode. „Akože ja... no prepáč....“ zakričal za mnou.
Zasmiala som sa a obzrela som sa. Pri Harrym stála nejaká bruneta a bozkávala
ho. Zdvihla som obočia. Lopta mi spadla dole. Že vraj tu bude stále.... ono sa
nič nezmení! Kdeže Harry! Otočila som sa na päte a odišla som preč. Bolo hnusné
počasie a ja som mrzla. Už aj Chris s kamošmi sa odobrali preč z ihriska.
Ja som si sadla pod strom za našou chatkou a do uší dala slúchadlá.
Zatvorila som oči a oprela som sa o stom. Prečo mi to robí? Prečo...
ale veď on neurobil nič zlé.. veď... nie sme viac ako kamaráti.. no .. ja.. ho
asi milujem... nie.. nemilujem ho. Niekto mi zaklepkal na rameno. Nie niekto
ale niečo. Dážď. Bože ako ja milujem kvapky dažďa no neznášam, keď hrmí alebo
sa blízka. Nevnímala som kvapky dažďa a ďalej počúvala hudbu. Myšlienkami
sa mi preháňali všetky veci. Rozhodla som sa teda ísť do chatky. Na chodbe
nikto nebol. To bolo divné. Bola mi zima.. bola som premočená na kosť. Vošla
som do izby, kde mali baby dole postele. Všetci sedeli na posteliach a pozerali
na mňa ako na zjavenie. „Čo je?“ opýtala som sa. Ukázali naproti sebe. Pozrela
som na druhú stranu. Harry volal s nie kým a mal úsmev od ucha k uchu.
Niall jedol. Typické. Usmiala som sa nad
tou myšlienkou. Spamätala som sa a odišla
som hore. Skontrolovala som mobil. 1 nepriaty hovor od mami. Čo chcela? Skúsila
som jej zavolať. Zdvihla to. „Barb?“
„No?“
„Kde si?“
„V tábore.... prečo“ povedala som jej.
„Ja len, že idem na Hawai nejdeš so mnou?“ opýtala sa ma.
„Hawai?“ opýtala som sa. Kitty na mňa vyvalila oči.
„Zase?“ dodala som. „A čo tak..... Dubaj?“ opýtala som sa jej. Pred necelými dvoma rokmi sme boli na Hawaii. Nechce sa mi tam ísť znovu.
„To je príliš.... em.. staré.... čo tak Kanárske ostrovy?“ opýtala sa mamka.
„Em... to by mohlo byť... a kedy by sme išli?“ opýtala som sa jej.
„No ja idem s Jimom ale keď chceš tak poď s nie kým aj ty..“ povedala a ja som vedela, že sa ušklbla. „Nie.. nie mami neberiem sebou nikoho... ok ešte sa ti ozvem... ideme tak za týždeň?“ opýtala som sa jej. Ja viem... tábor je na dva týždne ale ja chce ísť skoršie.
„Hej.. a maj sa zlatko... pozdrav Vicky a krstných musím ísť prišiel Jim..“ povedala a zložila. Jim je mamin priateľ. Mobil som schovala naspäť do vrecka a odišla som dole. Pozrela som cez okno. „S kým si volala?“ opýtal s ma Niall. „S mamou..“ povedala som. „A čo ste riešili?“ opýtal sa ma znova. „Ideme na kanárske ostrovy.. a že vraj si mám niekoho doniesť ... no ale.... ja nechcem nikoho... boli by otázky..“ povedala som a obaja sme sa zasmiali. „Takže Kanárske hej?“ opýtal sa ma Harry. Pozrela som von oknom. Chris! Musím ísť za ním. Nie musím ale chcem! Ušklbla som sa a Harry pricupital ku mne a pozrel smerom ako ja. „Nejdeš za ním!“ prikázal mi. Pozrela som na neho ako na blázna. „Čo prosím?“ opýtala som sa. „No.. nie.. nepustím ťa!“ povedal a chytil ma za ruku. Usmiala som sa, ironicky a vlepila som mu facku. „To bolo za čo?“ opýtal sa a držal si tvár. „No tak 1. Že vraj tu budeš stále a ako náhle som sa otočila tak si sa bozkával s inou! A po 2. Nemáš právo mi zakazovať nič!“ povedala som a vyšmykla som sa mu z rúk. „Barb ale!“ zakričal za mnou no ja som vybehla von a utekala som za Chrisom. „Chris? Chris!“ zakričala som cez vietor. Nepočul ma, tak som musela prísť k nemu. Mal na sebe kapucňu. Vtedy som začala pochybovať, že to je Chris. Potľapkala som ho po ramene a on sa otočil...To nebol Chris!
„No?“
„Kde si?“
„V tábore.... prečo“ povedala som jej.
„Ja len, že idem na Hawai nejdeš so mnou?“ opýtala sa ma.
„Hawai?“ opýtala som sa. Kitty na mňa vyvalila oči.
„Zase?“ dodala som. „A čo tak..... Dubaj?“ opýtala som sa jej. Pred necelými dvoma rokmi sme boli na Hawaii. Nechce sa mi tam ísť znovu.
„To je príliš.... em.. staré.... čo tak Kanárske ostrovy?“ opýtala sa mamka.
„Em... to by mohlo byť... a kedy by sme išli?“ opýtala som sa jej.
„No ja idem s Jimom ale keď chceš tak poď s nie kým aj ty..“ povedala a ja som vedela, že sa ušklbla. „Nie.. nie mami neberiem sebou nikoho... ok ešte sa ti ozvem... ideme tak za týždeň?“ opýtala som sa jej. Ja viem... tábor je na dva týždne ale ja chce ísť skoršie.
„Hej.. a maj sa zlatko... pozdrav Vicky a krstných musím ísť prišiel Jim..“ povedala a zložila. Jim je mamin priateľ. Mobil som schovala naspäť do vrecka a odišla som dole. Pozrela som cez okno. „S kým si volala?“ opýtal s ma Niall. „S mamou..“ povedala som. „A čo ste riešili?“ opýtal sa ma znova. „Ideme na kanárske ostrovy.. a že vraj si mám niekoho doniesť ... no ale.... ja nechcem nikoho... boli by otázky..“ povedala som a obaja sme sa zasmiali. „Takže Kanárske hej?“ opýtal sa ma Harry. Pozrela som von oknom. Chris! Musím ísť za ním. Nie musím ale chcem! Ušklbla som sa a Harry pricupital ku mne a pozrel smerom ako ja. „Nejdeš za ním!“ prikázal mi. Pozrela som na neho ako na blázna. „Čo prosím?“ opýtala som sa. „No.. nie.. nepustím ťa!“ povedal a chytil ma za ruku. Usmiala som sa, ironicky a vlepila som mu facku. „To bolo za čo?“ opýtal sa a držal si tvár. „No tak 1. Že vraj tu budeš stále a ako náhle som sa otočila tak si sa bozkával s inou! A po 2. Nemáš právo mi zakazovať nič!“ povedala som a vyšmykla som sa mu z rúk. „Barb ale!“ zakričal za mnou no ja som vybehla von a utekala som za Chrisom. „Chris? Chris!“ zakričala som cez vietor. Nepočul ma, tak som musela prísť k nemu. Mal na sebe kapucňu. Vtedy som začala pochybovať, že to je Chris. Potľapkala som ho po ramene a on sa otočil...To nebol Chris!
Tak tu je ďalšia časť prosím komentujte :) Liss :*
kraasne :)...pokracovanie
OdpovedaťOdstrániťBude asi dnes.. :)
OdpovedaťOdstrániť