„Barbara!“ skríkla mama. Naštvane som odkráčala do svojej
izby a zabuchla som dvere. „Daj mi pokoj!“ zakričala som ako vždy
a zvalila sa na svoju posteľ. Dala som do uší svoj Iphone a počúvala
pesničky. Premýšľala som nad minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou.
Tak v Prvom rade začnem asi takto... Volám sa Barbara Haistings ale pre mojich kamošou som len Barb. Mám 18 za 3 týždne 19. Konečne. Otca nemám... Mama otehotnela na party a doteraz mi nechce povedať kto je môj otec. A to ma štve. Viem, len, že je slávny. No ako tak. Zavibroval mi mobil a pozrela som na neho. Suzi. „Ano?“ opýtala som sa, snažila som sa predstierať, že som Ok. „Barb? Neuveríš kto ma teraz followol! AAA! Bože môj!“ začala mi pišťať do telefónu. „ Justin Bieber?“ opýtala som sa. „Ano!!! AAA!“ zakričala. „To je super..“ povedala som jej. „Čo ti je?“ opýtala sa ma. „Nič.. len som unavená.. takže už pomali pôjdem spať..“ povedala som jej. „Jasne.. pôjdeš spať o 3 poobede.. Tak hovor!“ hovorila mi. „Pred tebou sa nič nedá utajiť!“ skríkla som a zasmiala som sa „Otec?“ opýtala sa ma. „Hej..“ povzdychla som si. „Však už s tým prestaň! Keď tvoja mama bude chcieť aby si ho našla tak ti to povie! A teraz prosím ťa prestaň.. Ja už musím ísť lebo prišla teta ale uvidíme sa zajtra tak papa“ povedala a zložila. Suzi bola moja naj kamoška. Vedela o všetkom. Doslova. „Idem do práce! Večer sa porozprávame!“ zakričala mama z kuchyne. No super. V hlave sa mi rysoval plán. Ako náhle som počula buchnutie dvermi, zišla som dole a začala som hľadať nejaké papiere. Po asi 2 hodinách som našla to čo som chcela. Londýn ... nejaká adresa a... a.... presne! Jakpont! Utekala som do izby. Zobrala papier a napísala mame list.
Milá mamka.
Tak v Prvom rade začnem asi takto... Volám sa Barbara Haistings ale pre mojich kamošou som len Barb. Mám 18 za 3 týždne 19. Konečne. Otca nemám... Mama otehotnela na party a doteraz mi nechce povedať kto je môj otec. A to ma štve. Viem, len, že je slávny. No ako tak. Zavibroval mi mobil a pozrela som na neho. Suzi. „Ano?“ opýtala som sa, snažila som sa predstierať, že som Ok. „Barb? Neuveríš kto ma teraz followol! AAA! Bože môj!“ začala mi pišťať do telefónu. „ Justin Bieber?“ opýtala som sa. „Ano!!! AAA!“ zakričala. „To je super..“ povedala som jej. „Čo ti je?“ opýtala sa ma. „Nič.. len som unavená.. takže už pomali pôjdem spať..“ povedala som jej. „Jasne.. pôjdeš spať o 3 poobede.. Tak hovor!“ hovorila mi. „Pred tebou sa nič nedá utajiť!“ skríkla som a zasmiala som sa „Otec?“ opýtala sa ma. „Hej..“ povzdychla som si. „Však už s tým prestaň! Keď tvoja mama bude chcieť aby si ho našla tak ti to povie! A teraz prosím ťa prestaň.. Ja už musím ísť lebo prišla teta ale uvidíme sa zajtra tak papa“ povedala a zložila. Suzi bola moja naj kamoška. Vedela o všetkom. Doslova. „Idem do práce! Večer sa porozprávame!“ zakričala mama z kuchyne. No super. V hlave sa mi rysoval plán. Ako náhle som počula buchnutie dvermi, zišla som dole a začala som hľadať nejaké papiere. Po asi 2 hodinách som našla to čo som chcela. Londýn ... nejaká adresa a... a.... presne! Jakpont! Utekala som do izby. Zobrala papier a napísala mame list.
Milá mamka.
Odišla som do Londýna
za otcom. Prosím nehnevaj sa na mňa. Chcem vedieť kto je môj biologický otec.
A Nie stále žiť v tom, že neviem kto to je. Prosím prepáč.. škola sa
skončila.. zbalím si veci a zostanem tam, pokiaľ ho nenájdem... Pusa Barb
Nechala som to na stole a odišla s kufrom ku
vchodovým dverám. Na letisko som sa
dopravila s taxi. Kúpila som si letenku a odišla ku vchodu. Lietadlo do Londýna z New Yorku letí za 15 minút.. prosíme.. cestujúcich aby
nastúpili... ozval sa hlas. Ja som poslušne odkráčala ku sále. Sadla som si
a počas cesty tam som zaspala. Zobudila
ma až letuška. Na moje prekvapenie bolo ráno.
Zobrala som si kufor a išla do hotela. Nastúpila som do výťahu a stlačila číslicu.
Na úplne poslednom poschodí sa výťah zastavil a ja som sa vydala na izbu
číslo 23b. Otvorila som si a hodila sa na posteľ. Sadla som za internet
a pohľadala som kde by mohol byť môj otecko. Našlo to hneď. Opísala som si
adresu a vybrala sa ho hľadať.
Taxík zastavil pred veľkou vilou a ja som zaplatila
vodičovi. Váhala som, či zaklopať alebo nie ale než som sa stihla spamätať
otvorila mi nejaké vysoké kučeravé
dievča. „Ahoj čo by si potrebovala?“ opýtala sa ma. „No aj.. ja len.. Nie je tu
náhodou Paul Higins?“ opýtala som sa.....
vaav...veelmi peknee....:DDD
OdpovedaťOdstrániť