18. Kapitola

Lucy:

Zavolala som Bec. Ani neviem čo ma to napadlo. Potrebovala som kamarátku. Potrebovala som sa pred niekym vyplakať, kto ma uteší, povie že všetko bude zase dobré. Jediný kto to zvládne je..Becka. Ktorá je v Londýne asi 2 hodiny odomňa.

„Bec?“  spýtala som sa keď to zdvihla.

„LUCY? OKAMŽITE my vysvetli prečo si odišla!! Vieš ako sa o teba bojím? Prečo si mi aspoň nezavolala? SI NORMÁLNA? Vieš ako sa o teba bojím? ČO chalani? Vedia že si odišla?“ vysypala na mňa. Práve mi nepomáhala.

„Bec...“

„VÁŽNE! Som na tri dni u rodiny! AK sa vrátim o tri dni a ty NEBUDEŠ naspäť v LONDÝNE tak sama prídem, aj so ZAYNOM pre teba!“

„Becka....MLČ!“ skríkla som.

„Jediné čo teraz potrebujem je nadávať. Nevrátim sa do Londýna, nemôžem. Nechápeš ma. Urobila som hovadiny. Začalo mi to všetko prerastať. Našla si si list ne? Nevieš...Nevieš čo som napísala Zaynovi a čo som mu vykričala do telefónu...Ja proste, potrebujem kamarátku.. Nepotrebujem ešte nadávať...“ povzdychla som si a utrela slzy.

„Čo si povedala? Čo si povedala Zaynovi?“ vedela som že je naštvaná.

„Ja...povedala....som mu,“ potiahla som nosom, „ povedala som mu že som bola s ním iba kvôli sláva,“ rozrevala som ma. Nedokázala som to. Nedokázala som ostať silná.

„ČO? Lucy tebe, s prepáčením za výraz, jeblo? ČO ti padlo na hlavu? SI normálna? ZAYNOVI? Bože...“ povzdychla si.

„Mám nápad, idem teraz k rodine, ako som ti hovorila nie? Prídi za mnou. Porozprávame sa! Prosím. Chýbaš mi!!“ navrhla mi.

Zvažovala som to. Rozhodla som sa že pôjdem ale...

„Nejdú s tebou chalani, že?“ spýtala som sa. Nechcela som ich vidieť, počuť... A už duplom Zayna. Môjho...teda, nie môjho....

„Nie...“ povzdychla si. Vedela som že jej je to ľúto ale tak...

„Fajn, tak prídem. Zajtra okolo obeda dobre?“ pousmiala som sa.

„Platí. Teším sa na teba!“ zvýskla.

Rebecka:

„Mám nápad, idem teraz k rodine, ako som ti hovorila nie? Prídi za mnou. Porozprávame sa! Prosím. Chýbaš mi!!“ navrhla som Lucy.

Chvíľu bola ticho no potom sa ozvala.

„Nejdú s tebou chalani, že?“ spýtala sa. A vtedy som dostala nápad. Musím/e ich s Niallom dať dokopy. Veď....po jednom spoločnom telefonáte som vedela že je na dne, a ak bude na tom takisto aj Zayn, tak...nevidím dôvod ich nedať znovu dokopy.  

„Nie...“ snažila som sa aby mi to bolo veľmi ľúto. Nesmie nič tušiť.

„Fajn, tak prídem. Zajtra okolo obeda dobre?“  Usmiala som sa.

„Platí! Teším sa na teba!“ zvýskla som a zrušila hovor.

Hneď na to som vytočila Niallovo číslo.

„Ahoj, láska,“ zašvitorila som.

„Ahoj, Becka. Chýbal som ti čo? Si odišla ani nie pre 5minútami“ ozval sa.

„SI nemysli,“ zaškerila som sa, vedela som že aj keď nemôže vidieť že sa škerím, viem že vie že sa škerím.  

„O tom som nechcela hovoriť. Bol si už dnes s chalanmi?“

„Hej...Zayn je na tom zle. Neverím že Lucy bola taká mrcha a že...že toto urobila Zaynovi! Pipka namyslená...“ roznadával sa Niall.

„NIALL! Prestaň! Hovoríš o mojej kamarátke! Najlepšej kamarátke!“ zvýraznila som.

„Prepáč,“ ospravedlnil sa, „len...nečakali sme to od nej.“

„Ja viem..A práve som s ňou dotelefonovala. Nie je na tom vôbec dobre. Ale to nerieš. Mám jeden nápad,“ pousmiala som sa. Lucy ma zabije v momente, ale určite mi bude potom ďakovať.

„Niall. Pozorne ma počúvaj. Predchvílou som dovolala Lucy a presvedčila ju aby prišla za mnou, k mojej rodine. A, hej, neprerušuj ma. Napadlo ma, proste...mi ich musíme znovu dať dokopy! Nie je normálne že sa takto trápia. Veď, milujú sa. To je nad slnko jasnejšie. Takže...“ povedala som mu svoj plán.

Na! Žerte! Čoskoro to bude ešte lepšie! Určite...v ďaľšej časti...sa uvidí :* 

Meg